Svetoznámy balet Sergeja Prokofieva Romeo a Júllia patrí dnes k najhrávanejším a najobľúbenejším baletným titulom.  V čase svojho vzniku mal však podobný osud ako mnohé iné avantgardné scénické diela – bol prijatý s nepochopením. Rodil sa od roku 1935, teda od návratu Prokofieva do vlasti. Objednalo si ho Kirovovo divadlo vo vtedajšom Leningrade. Vedenie divadla sa však napokon zľaklo odporu činiteľov sovietskej komunistickej strany a balet odmietlo. Zmluvu potom uzavrela Moskva. V priebehu skúšok ale vedenie baletu Veľkého divadla prehlásilo Prokofievovu hudbu za netanečnú a zmluvu napokon zrušilo. A tak mal balet prekvapivo premiéru v Brne. Divadlo Na Hradbách, kde dnes sídli známe Mahenovo divadlo, ho uviedlo 30. decembra 1938 v choreografii Váňu Psotu, ktorý sám stvárnil postavu Romea. Júliu tancovala významná baletná sólistka Zora Šemberová. Dielo vďaka vynikajúcim kvalitám pretrvalo a dnes je jasné, že disponuje vynikajúcim shakespearovským námetom a strhujúcou, nadčasovou hudbou. Preto je dodnes obrovskou výzvou azda pre každého choreografa. Na doskách Štátnej opery sa k nemu vraciame opäť, tento raz v hudobnom naštudovaní Jána Procházku a v choreografii Roberta Balogha.
„Uvádzané so súhlasom Musikverlag Hans Sikorski GmbH & Co.KG, Hamburg.“

Balet v 4 dejstvách Sergeja Prokofieva, Sergeja Radlova, Adriana Piotrovskeho a Leonida Lavrovskeho.