Na youtube kanále opernej legendy EDITY GRUBEROVEJ možno nájsť aj unikátny záznam Verdiho La traviaty z roku 1968. Ide o predstavenie, v ktorom mladučká sopranistka účinkuje ako Violetta Valery na doskách vtedajšej Spevohre Divadla Gregora Tajovského spolu s Vojtechom Kocánom (Alfréd) a Štefanom Babjakom (Germont).

Inscenáciu len v osem rokov fungujúcom divadle režijne pripravila nestorka ženskej režisérskej tradície Drahomíra Bargárová konzervatívnym spôsobom konvenujúcim praxi tej doby. Spieva sa v slovenskom preklade Jarka Elena Kaisera, hudobné naštudovanie pripravil a inscenáciu snímanú pre televíziu i dirigoval Vojtech Javora. 

Záznam je unikátny z viacerých hľadísk, no predovšetkým dokumentuje Editu Gruberovú na prahu jej závratnej speváckej kariéry. Už ako poslucháčka posledného ročníka bratislavského konzervatória úspešne ako Rosina hosťovala v SND, no i napriek dobrým kritikám s odôvodnením, že by bola už štvrtým koloratúrnym sopránom, ponuku na angažmán do SND nedostala. Jej úmyslom bolo študovať v Taliansku a alternatívne v Leningrade, no okupácia v roku 1968 jej tieto plány prekazila. Stihla však vyhrať 3. miesto v Medzinárodnej speváckej súťaže v Toulouse. Bolo jasné, že Gruberová je mimoriadny talent.

Príležitosť dostala v Spevohre DJGT, kde v rokoch 1968 – 1970 spievala rad postáv. Znova nastúpila ako Rosina do Barbiera zo Sevilly a naštudovala aj jednu zo svojich profilových rolí Violettu vo Verdiho Traviate. Získala tak výhodu, akú mali všetci mladí talentovaní speváci banskobystrického divadla: rýchlo sa dostali k rolám, na aké by museli na veľkých scénach roky čakať. Sama Gruberová na toto svoje pôsobenie ako Violetty spomína pozitívne, čo sa však už nedá úplne povedať o ďalších rolách, ktoré ešte neboli celkom vhodné pre jej mladý hlas. Platila daň malému repertoárovému divadlu. Nie však dlho. Už v rokoch 1969 – 1970 bola elévkou a od roku 1970 sólistkou viedenskej Štátnej opery a v nasledujúcich rokoch i ďalších prestížnych operných scén.

Pre Československo sa z nej stáva emigrantka, no svet ju prijíma s otvorenou náručou. O to vzácnejší sa dnes javí raritný záznam z banskobystrického divadla, ktorý je dokumentom podoby jednej opernej inscenácie predchnutej estetikou konca 60. rokov so všetkým, čo k tomu patrí, ukazuje Editu Gruberovú v jej dievčenskej vokálnej ľahkosti, krehkosti a zároveň fantastickom a prieraznom vokálnom potenciáli. Dnes, po 52 rokoch od tejto produkcie a po ukončení profesionálnej kariéry pani Gruberovej môžeme povedať, že ju naplnila umením do poslednej noty. 

Text: Alžbeta Lukáčová. Foto z koncertu Edity Gruberovej v Bratislave (2016): Zdenko Hanout