Rok 2021 sa v Štátnej opere začal zmenou na pozícii šéfdirigenta. Po Mariánovi Vachovi, ktorý túto funkciu zastával od roku 2005, ju prevzal dlhoročný dirigent a v minulosti aj umelecký šéf divadla IGOR BULLA. 

IGOR BULLA – šéfdirigent, v Štátnej opere pôsobí od roku 1993

V banskobystrickom divadle diriguješ takmer celý svoj produktívny vek. Zmenil sa nejako spôsob akým pristupuješ k naštudovaniu a dirigovaniu jednotlivých titulov v priebehu času?

K naštudovaniu som pristupoval vždy maximálne zodpovedne, v tom som sa nezmenil. Na základe skúseností, ktoré som za takmer tri desaťročia nadobudol, si viem lepšie naplánovať čas potrebný na prípravu jednotlivých premiér alebo koncertov, či s orchestrom, alebo na ansámblových skúškach so sólistami. Spôsob dirigovania je v zásade veľmi podobný, ak nie rovnaký, gestá sú, myslím si, ešte viac čitateľnejšie, resp. presnejšie vo výraze. Aspoň ja to tak cítim.   

Čo sa počas tvojej kariéry v divadle zásadne zmenilo a čo ostalo rovnaké? Nejde mi o vyčerpávajúcu odpoveď, skôr o prvú asociáciu niečoho, čo je pre teba dôležité.

Zmenilo sa veľa. Najmä to, aké majú ľudia v divadle medzi sebou vzťahy. Kedysi viac fandili jeden druhému, podporovali sa, aj si radili. V posledných rokoch tieto vzťahy chladnú. Umelci medzi sebou menej komunikujú, majú viac svojich problémov, nadšenie a radosť je menšia. Je to odraz doby, v ktorej žijeme. Podstatné pre naše divadlo ale je, že má lepšie hodnotenia ako kedysi. Máme v repertoári tituly, ktoré sú veľmi pozitívne prijaté publikom aj kritikou, a to aj za hranicami regiónu. Umelecké súbory sa skvalitňujú a my napredujeme. Je to hlavne kvôli tomu, čo ostalo rovnaké, a to je vedenie divadla. Je to v autoritách, ktoré divadlo viedli a vedú.   

Tvoj dirigentský záber je široký – veľmi často diriguješ operety alebo muzikály, ale pravidelne sú ti zverované hudobne náročné diela 20. storočia. Veľmi dobrú odozvu kritiky si dosiahol aj dielami klasicizmu a romantizmu. Aký máš k jednotlivým štýlovým obdobiam vzťah a ktoré ti je najbližšie?

S touto otázkou sa stretávam často, no neriešim ju. Sme multižánrové divadlo, preto mám v repertoári množstvo opier, operiet, pár baletov, tiež symfonických koncertov, aj množstvo komerčných koncertov. Kritikou sa veľmi nezaoberám, je to o mne známe. 

Aký si typ dirigenta? V histórii aj v súčasnosti stretávame prísne autoritatívne typy, ktoré trvajú na svojej predstave a všetky umelecké zložky sa jej v rámci predstavenia musia prispôsobiť. Sú ale aj takí dirigenti, ktorí čerpajú ponúkaný potenciál orchestra či sólistov a podporujú ich v intuitívnej produkcii. Ktorý prístup ti je bližší?

Trefné. Áno, musím čerpať ponúkaný potenciál orchestra či sólistov a podporovať ich. Práve z toho sa dá najviac vyťažiť. Je to však individuálne. Napokon, každý sólista, člen orchestra aj zboru si je vedomý toho, že musí akceptovať autoritu dirigenta. To všetko sa rieši hlavne na prvých skúškach. Preto je o prispôsobovaní sa ťažko hovoriť. O tom, ako sa dá pomôcť na predstavení, by skôr mohli vedieť naši sólisti. Takže, nie som prísne autoritatívny dirigent, ale umelecké zložky sa aj tak v rámci predstavenia musia prispôsobiť.    

Si skôr typ, ktorý sa pripravuje doma alebo hľadáš zvukovú predstavu počas skúšobného procesu s umelcami?

Pripravujem sa hlavne doma. Trávim nad partitúrami mnoho času v značnom predstihu pred začiatkom skúšok.  Na základe štúdia detailov, hudobných obrazov a dejstiev si urobím celkový obraz diela. Často konzultujem rôzne otázky s režisérom. To vyžaduje mnoho času, štúdia, ale aj skúseností. Veľmi zriedka neskôr, počas skúšobného procesu, niečo mením. Ale, samozrejme, pozriem si študované predstavenia na internete, aj vo viacerých inscenáciách. 

Pomôže to, no nie je to priorita. Nahrávky používam hlavne pri štúdiu jednotlivých árií, príp. hudobných čísiel, ktoré nemám v repertoári. Je to často pre krátkosť času.  

Ktoré diela v rámci tvojej umeleckej kariéry považuješ za medzníky a prečo?

Taký prvý medzník bola práca v divadle Nová scéna v Bratislave na príprave predstavenia rockovej opery Evanjelium o Márii v hudobnom naštudovaní Ruda Geriho a réžii Jozefa Bednárika ešte počas štúdia na VŠMU. To bol môj začiatok v divadle. Tiež musím spomenúť moje prvé naštudovanie Eugena Onegina s režisérom Branislavom Kriškom už na pôde dnešnej Štátnej opery. Neskôr  prvé účinkovanie v SND s Cikkerovou operou Mister Scrooge, tiež v réžii Branislava Krišku. Tých medzníkov bolo viac – spomeniem Janáčkovu Její Pastorkyňe v réžii Mariána Chudovského. S touto inscenáciou sme sa zúčastnili po prvýkrát festivalu Janáčkove Hukvaldy. Ale asi ten najväčší medzník bolo naštudovanie Stravinského Vtáka ohniváka a Petrušky. Prvé stretnutie s partitúrami Stravinského môže považovať, myslím, každý dirigent za svoj medzník. V jeho partitúrach akoby som videl vesmír. 

Roky pôsobíš ako dirigent repertoárového divadla. Dá sa zvyknúť na nepravidelný režim, večerné predstavenia počas „piatkov i sviatkov“ a neustále skúšanie... alebo ti to nikdy nerobilo problém? 

Večerné predstavenia mi vôbec nevadia, skôr vyhovujú.  Ja nie som ranné vtáča. Na prácu večer som si zvykol. Aj nové diela študujem často večer, niekedy až dlho do noci. 

Máš nejaký dirigentský sen? Dielo, ktoré by si chcel dirigovať alebo umeleckú osobnosť, s ktorou by si chcel spolupracovať?

Môj dirigentský sen sa mi napĺňa po každej premiére. Aj v posledných sezónach som naštudoval  nádherné opery ako napr. La Giocondu, Sedliacku česť, Komediantov s výborným obsadením sólistov, či už to boli naši domáci alebo hosťujúci. V tomto období máme v dôsledku korony zastavený proces prípravy veľkolepej opery Turandot. Táto opera je túžbou mnohých dirigentov. Ja mám šťastie, že ju pripravujem a veľmi si to vážim. Konkrétnu umeleckú osobnosť, s ktorou by som chcel spolupracovať nemám, ale vždy sa poteším, ak sa naskytne možnosť spolupracovať so skúsenými umelcami zvučného mena, ktorých občas oslovíme do rôznych predstavení, či už v rámci Hviezdneho júna, alebo pri iných príležitostiach. 

Aká je tvoja nielen umelecká, ale aj organizačná vízia z pozície šéfdirigenta? 

V prvom rade chcem, aby orchester, po skončení tohto obdobia samoštúdia spôsobeného opatreniami proti šíreniu Covidu, mal čo najlepšie podmienky na návrat do bežnej prevádzky. To si vyžaduje optimálne naplánovanie skúšok, ale to je zatiaľ ešte v nedohľadne vzhľadom na momentálnu situáciu.  

A čo si praješ v roku 2021 pre seba?

Keď tak človek sleduje dianie vo svete, situáciu, ktorá často nevyzerá priaznivo a počúva v správach čísla, ktoré sa nemenia tým správnym smerom, uvedomí si, že úplne všetko záleží na tom, aby bol zdravý. Celý svet sa touto pandémiou zmenil. Túžbou nás všetkých je, aby sme toto ťažké obdobie v zdraví prekonali. Preto prioritou pre rok 2021 je pre mňa zdravie. To ostatné potom príde samé.