Divák roka 2025 - Emil Vaňko

1. Pamätáte si svoju prvú návštevu opery? Aké boli Vaše dojmy?

Hudba ma sprevádzala od mladosti, ale opera ma na platniach v ĽŠU ani v televízii neoslovila – hrával som na gitare, pôsobil v bigbítovej kapele, tancoval vo folklórnom súbore a od roku 1978 pravidelne navštevujem Bratislavské džezové dni. Napriek širokému hudobnému záberu je však pre mňa Štátna opera v Banskej Bystrici absolútnym vrcholom kultúry a jednou z najdôležitejších súčastí môjho života. Potrebujem ju ako vodu.

Prvýkrát som naživo videl operné predstavenie v novootvorenom kultúrnom dome vo Veľkom Krtíši približne v roku 1973, keďže môj otec tam pôsobil ako riaditeľ. Bola to Verdiho opera Rigoletto v podaní banskobystrickej opery. Na ten večer nikdy nezabudnem. Vtedy som si uvedomil, že toto je svet, ktorý ma bude priťahovať celý život.

Som právnik a moja práca je náročná. Opera je pre mňa priestorom očisty, pokoja a návratu  k podstate. Prináša mi silu, vnútornú rovnováhu a čistý estetický zážitok. Bez týchto chvíľ by som bol polovičný človek. Som vďačný, že môžem žiť a pracovať v blízkosti inštitúcie, ktorá ma takto napĺňa.

2. Máte v našom divadle obľúbené miesto v hľadisku? Prečo práve tam?

Približne pred pätnástimi rokmi mi miesto vybrala pokladníčka pani Alica Miklošková – vraj v šťastnom siedmom rade. Ja som si však povedal, že moje bude miesto číslo desať, a zostal som mu verný. Sedím v strede hľadiska, kde som tak trochu nenápadný, a predsa uprostred úžasných ľudí, s ktorými zdieľam rovnaké hodnoty a cit pre umenie. Práve medzi nimi sa cítim veľmi dobre.

Vedľa mňa sedáva moja manželka. Počas predstavení sa držíme za ruky a spolu prežívame každú scénu i dej na javisku.

3. Ktorá inscenácia alebo predstavenie na Vás zanechali najsilnejší dojem?

S plnou dôverou a vážnosťou prijímam celý starostlivo zostavený repertoár. Sú v ňom náročné aj ľahšie žánre a všetky mi robia radosť. Mám rád napríklad Mozarta – jeho hudba pôsobí ľahko, no je nesmierne náročná na interpretáciu. Fascinuje ma, že diela náročné aj pre najväčšie svetové scény zaznievajú v takej kvalite práve tu, v Banskej Bystrici.

Z baletu ma najviac oslovil Rómeo a Júlia, z opery Rusalka a z koncertných vystúpení mám rád úpravy skladieb v podaní orchestra pod vedením pána dirigenta Kozáka.

4. Je niektorý umelec, ktorého si obzvlášť vážite?

Vážim si nadšenie a energiu pána Šimona Svitka, ktorý je skvelý spevák, herec aj riaditeľ. Ako speváka mám najradšej pána Ivana Zvaríka. Z členov baletu ma zaujali Tomáš Laci, Nina Iljevová a nezabudnuteľná Beáta Gaálová.

Ohromujúcim zážitkom bolo uvedenie Bohemian Rhapsody od Queen v Bohéma klube, ktoré členka operného zboru suverénne zaspievala spamäti a bez partitúry.

S láskou spomínam aj na priateľa Gurgena Osepiana, s ktorým som od deväťdesiatych rokov prežil mnoho krásnych operných večerov.

5. Čo by ste odporučili niekomu, kto v opere ešte nikdy nebol?

Som presvedčený, že pravidelná návšteva opery zvyšuje kvalitu života. Možno si to človek uvedomí až po desiatom predstavení – u mňa to tak bolo.

Na operu je potrebné trochu vyzrieť. Neodporúčal by som začínať hneď tým najnáročnejším titulom. Lepšie je postupne prejsť od ľahšieho žánru k náročnejšiemu. Tak si človek prirodzene vybuduje vzťah k opere a postupne objaví aj tie najvýznamnejšie a najhodnotnejšie diela.

Ďakujem Banskobystrickej opere, že je.

Emil Vaňko