Aj vďaka dobrovoľníkom spolupráca Štátnej opery s Japonskom pokračuje
V tomto roku si Štátna opera pripomína vzácne jubileum – 25. výročie spolupráce s Japonskom. V roku 1996 táto krajina udelila nášmu divadlu veľkorysý grant, vďaka ktorému získalo v tom čase najmodernejší digitálny zvukový pult spomedzi divadiel na Slovensku.
Odvtedy sa vzájomné kontakty utužili a zintenzívnili. Predovšetkým vďaka pánovi Nadayuki Hasegawovi, milovníkovi a obdivovateľovi európskeho umenia, od roku 1999 sólisti Štátnej opery v Japonsku koncertujú každoročne, niekedy dokonca viackrát. V súčasnosti Štátna opera bilancuje už takmer 40 koncertných turné, v priebehu ktorých sa jej umelci predstavili na mnohých miestach naprieč celým Japonskom. Myšlienku Nadayuki Hasegawu zapojiť do tohto projektu desiatky dobrovoľníkov spomedzi domácich fanúšikov opery dnes rozvíja Slovenka žijúca v Japonsku Dana Hashimoto. V súčasnosti sa celé tímy týchto zanietencov starajú o to, aby umelecké turné Štátnej opery prebehli bez problémov a aby mali vynikajúce divácke zázemie. Podľa aktuálnych informácií, bezprostredne po skončení alebo zmiernení pandémie, má japonská strana záujem v doterajšej spolupráci pokračovať. Veríme, že nastávajúce kontakty budú i naďalej také vrelé, a to nielen u hľadiska umeleckej realizácie, ale i osobných priateľstiev.
Prinášame vám milú spätnú väzbu na našu spoluprácu od riaditeliek troch najväčších základní organizátorov našich turné. Ďakujeme a tešíme sa na ďalšie stretnutia!
Akiko TAKAHASHI, členka organizačného výboru koncertov Štátnej opery v meste Sapporo&okolie
Od čias, keď som prvý raz dostala príležitosť pomôcť pri organizovaní predstavenia Štátnej opery, uplynulo už vyše dvadsať rokov. O Štátnej opere mi porozprával pán Nadayuki Hasegawa a požiadal ma, aby som vstúpila do „realizačného výboru“. Keď som žiadosť odmietla, pretože mi tá úloha pripadala nad moje sily, temperamentný pán Hasegawa ma poriadne vyhrešil. Keď mi však potom ukázal čerstvo vytlačené letáčiky s fotografiami sólistov a ich sprievodu, v momente som akosi nadobudla presvedčenie, že to budú iste nielenže skvelí umelci – bez toho, žeby som ich počula spievať – ale aj po ľudskej stránke dôveryhodné osobnosti. Rozhodla som sa teda pomôcť aspoň s tým, na čo som si trúfla, s predajom vstupeniek.
Môj dojem z fotografií sa ukázal byť úplne presný. Prvé predstavenie v našom meste Otaru zožalo obrovský úspech. Až do tých čias sa u nás zahralo len veľmi málo operných predstavení, ale teraz boli aj vstupenky prekvapivo lacné. Diváci, ktorí naň preto prišli aj s určitými pochybnosťami, boli z predstavenia nesmierne nadšení.
Odvtedy sa v rámci svojich skromných možností podieľam na organizovaní predstavení Štátnej opery každoročne. Niektoré predstavenia zostali pre mňa obzvlášť pamätné. Myslím si, že to bolo v zime v roku 1991. Pripravovali sme predstavenie sólistov Štátnej opery La traviata, ibaže nepriazeň počasia a zimný chlad prekrížili naše plány, obidve sólistky v hlavných rolách ochoreli, takže v ten večer kvôli indispozícii nemohli vystupovať. Situácia sa musela rýchlo riešiť a to zmenou programu. Predstavenie teda odohrali sami traja sólisti. Páni dokázali svojimi skvelými výkonmi nielenže rozptýliť sklamanie divákov zo zmeny programu, ale svojím skutočne precíteným prejavom si úplne podmanili ich srdcia.
Na druhý deň mi prišiel list od jedného diváka, od vtedajšieho stáleho dirigenta Zboru Sapporskej akadémie, pána menom Yukio Nagai: „Program, ktorý som očakával, bol síce zmenený, ale obsah predstavenia prevýšil aj prisľúbené“. A ďalej napísal toto: „Leoncavallovu skladbu Oblečte si kostým som počul v La Scale v Miláne v podaní svetoznámeho sólistu, ale tentoraz ma nadchla podstatne viac.“ Mne po prečítaní týchto slov z očí vyhŕkli slzy. Ak ma pamäť neklame, Oblečte si kostým nám vtedy skvelo zaspieval pán Zoltán Vongrey, však?
Po smrti pána Hasegawu sme sa organizovania koncertov v Sappore a jeho okolí ujali my, osem žien.
Nie je to jednoduchá práca, naplňuje nás však radosťou a zmysluplnosťou. Naším najväčším prianím je nájsť mladých nadšencov, ktorí v nej budú po nás pokračovať.
Fukiko IGUCHI
So Štátnou operou som sa zoznámila v októbri roku 2014, keď sme v Osake otvorili Honorárny konzulát SR. Úlohy honorárneho konzula sa ujal zakladateľ a generálny riaditeľ firmy SIIX a. s., pán Shiro Murai a tým sa nám zrazu naskytla príležitosť spoznať svet, nám dovtedy neznámy. Dostali sme mail od pani Dany Hashimotovej, ktorú nám odporučilo Veľvyslanectvo SR v Japonsku, napísaný japončinou, ktorá nás nútila pochybovať o tom, či je naozaj Slovenka. Z tohto mailu vyžarovala jej zanietenosť pre vec. Tak sme sa v polovici októbra roku 2016, v krkolomnom termíne ani nie tri mesiace pred plánovaným turné Štátnej opery v Japonsku, s heslom “každá práca prinesie svoje plody”, odhodlali usporiadať v Osake predstavenie Štátnej opery.
Úplne si nás podmanil postoj sólistov Štátnej opery, ktorí napriek extrémne ťažkým podmienkam, stále príjemne naladení, absolvujú turné v Japonsku, akoby sem prišli navštíviť svojich dobrých priateľov. Kárajúc samú seba, že som sa opäť podujala na ťažkú úlohu, si opakujem to zaklínadlo, že “každá práca...”, teším sa z usmiatych tvárí sólistov, na slová “ďakujeme” a “bolo to krásne” od divákov a v hlave si už mimovoľne kladiem otázku: Ktoré dielo to bude nabudúce?
Nobuko OKITA, predsedníčka Realizačného výboru Kurume a okolie
Delíme sa o radosť
Do opery som sa zamilovala po vzhliadnutí vašej Madame Butterfly v roku 2005, aj keď som vtedy ešte ani presne nevedela, kde sa Slovensko nachádza. Spôsobil to úžasný umelecký zážitok z Vášho predstavenia v mestečku Usa, na ktoré som sa dostala ako pomocníčka pri obliekaní hlavnej hrdinky do kimona, darovaného sapporskou organizáciou žien Tomo no kai. Neskôr som sa na „Ceste za operou“ do východnej Európy, organizovanej pánom Hasegawom, zoznámila s manželmi Okadovcami a rozhodli sme sa usporiadať vaše predstavenie v našom meste Kurume. Koncipovali sme ho benefične, časť výťažku z predaja vstupeniek sme darovali NPO – Spolku pomoci na prekonanie zimy. Aj vďaka bohatým spoločenským kontaktom a obetavosti manželov Okadovcov prekonal úspech vášho predstavenia všetky naše očakávania. Spomedzi divákov sa nám prihlásili dobrovoľníci, očarení krásou speváckych a hereckých výkonov sólistov i ich srdečným vystupovaním, takže od nasledujúceho roka zabezpečoval prípravu predstavenia už realizačný výbor. Odvtedy sme v koncertnej sále nášho mesta Išibaši Hall, s cieľom získať 1000 divákov, postupne každý rok usporiadali mnohé vaše predstavenia, ako Bohéma, Tosca, La traviata, Don Giovanni a iné. Zaviedli sme rezerváciu miest, predaj kytíc na darovanie sólistom, usporadúvanie posedenia so sólistami, zriadili sme zbor a podobne, vďaka čomu sa nám podarilo dosahovať i zisk. S našou snahou odvádzať tento zisk vyššie uvedenej NPO sme narážali u pána Hasegawu na odpor a občas nám kvôli nej skomplikoval prácu. Myslím si však, že práve ona prispela k širokej publicite a kontinuite vašich predstavení u nás.
VĎAKA OPERE!