Opereta Zem úsmevov patrí k zlatému fondu svojho žánra. Jej kvality sú omnoho vyššie, než bolo v dobe jej vzniku bežné – v tomto zmysle autor Franz Lehár (1870 – 1948) nasadil latku skutočne vysoko, a to už v predchádzajúcich desaťročiach. Skladateľ sa totiž pokúsil povzniesť operetu smerom k serióznemu umeniu bez toho, aby skĺzol k revuálnosti, lacným efektom alebo gýču.
Opereta Zem úsmevov (premiéra v roku 1929) v podobe, aká sa dnes uvádza najčastejšie je prepracovanou verziou staršieho diela Žltá kazajka. Až zmeny v librete i hudobnej forme zabezpečili operete nesmrteľnosť. Nejeden znalec sa o nej vyslovil, že spĺňa viaceré operné kritériá. Popri tom jej však nechýbajú ingrediencie, ktoré opereta má mať: páčivú melodiku, tanečné rytmy, exotiku, virtuózne pôsobiace vokálne i inštrumentálne party, no najmä príbeh o spaľujúcom ľúbostnom cite v rozdielnych kultúrnych prostrediach.
