Na doskách Štátnej opery skončila svoju púť inscenácia Otello ovenčená prestížnou cenou Dosky 2019. Vzhľadom na náročnosť hudobného a scénického naštudovania po takmer dva a pol ročnej pandemickej prestávke dielo sťahujeme bez derniéry.

Opera Otello Gioachina Rossiniho sa zapísala do novodobých dejín nášho divadla zlatými písmenami. Jeho uvedenie predstavovalo mimoriadny dramaturgický aj inscenačný počin – poradilo spevácky obsadiť sa naštudovať vokálne extrémne náročnú operu talianskeho raného romantizmu a predstaviť ju v slovenskej premiére publiku. Čínsky tenorista Zi Zhao-Guo a mladá slovenská sopranistka Mariana Hochelová podávali v extrémne náročných vokálnych partoch svoje životné výkony.

Práve Zi-Zao Guo získal spomínané ocenenie Dosky v kategórii Mimoriadny počin v oblasti hudobného divadla za stvárnenie titulnej postavy Otella. Dielo hudobne naštudoval a dirigoval Marián Vach, réžiu pripravila Andrea Hlinková, kostýmy Boris Hanečka, scénu Miriam Struhárová.

Opera Otello z dielne nesmrteľného Giuseppe Verdiho je síce známejšie a nepomerne viac uvádzané, no vzkriesenie staršieho Rossiniho diela (1816) prinieslo nevídaný hudobný a vizuálny zážitok. Štátna opera sa aj prostredníctvom tejto inscenácie prihlásila k tzv. rossiniovskej renesancii, ktorá už od 2. polovice 20. storočia prináša znovuobjavovanie neznámych diel tohto veľkého skladateľa.

Z recenzií vyberáme:

V Banskej Bystrici sa zrodil večer, ktorý sa zapísal do celkovej histórie slovenskej opery. Najväčší šok priniesol hosťujúci čínsky tenorista Zi-Zhao Guo v titulnej úlohe. Mladý, medzinárodne neznámy sólista, reprezentuje úroveň, s akou sa čoskoro musí presadiť na popredných scénach sveta. Už samotný typ hlasu mimoriadne vyhovuje barytenorovému (terminustechnicus) charakteru roly, má farbu, šťavu, obrovskú intenzitu a dravosť v každej polohe. Jeho výšky, siahajúce po trojčiarkové Es, žiarili v plnej sile, poctivo vyspieval koloratúry a pritom nešlo o jednostranné využívanie efektného forte. Odhaľoval mnoho jemných, introvertných reflexií psychiky Otella. Aj po hereckej stránke bol absolútne presvedčivý, aj bez maskovania za černocha. (Pavel Unger)

Banskobystričania však umlčali aj najväčších pochybovačov: interpretačné nároky diela naplnili priam zázračne. V prvom rade vďaka tomu, že sa im podarilo objaviť pre Európu doposiaľ neznámeho mladého umelca, výnimočného čínskeho tenoristu Zi-Zhaa Gua. V kontexte jeho strhujúceho speváckeho výkonu aj suverénnej hereckej kreácie znie doslova neuveriteľne, že banskobystrický Otello je jeho prvou veľkou postavou. Zi-Zhao Guo ho spieva pevným, kovovo lesklým hlasom, ktorého korunou je neohrozená, šťavnato znejúca vysoká poloha, nestrácajúca plnosť a údernosť ani v rozsahu nad vysokým cé. Druhým vokálnym esom banskobystrickej inscenácie je sopranistka Mariana Hochelová, pridávajúca k poctivo odspievaným koloratúram Desdemony aj hladké piana, zamatovú strednú polohu a žiarivé výšky. No a do tretice si pochvalu zaslúži domáci tenorista Dušan Šimo, vybavujúci náročný part Rodriga jasným tónom, dobrou technikou a chvályhodnou vokálnou kultúrou. (Michaela Mojžišová)