Aké predstavenie z aktuálneho repertoára Štátnej opery je Vám najbližšie a prečo?

Jednoznačným  favoritom je u mňa opera Rigoletto a postava Sparafucilla, ku ktorej mám vrúcny citový vzťah. Už od útleho detstva som bol úzko spätý s operou keďže môj otec bol operným spevákom a tajne som túžil tuto postavu si niekedy zaspievať. Ako 10-ročný chlapec som bol zaľúbený do Gildy, počúval stále jej spev za scénou a smútil keď ju zabili. Spomínam si, že keď v 80. rokoch na festivale Zámocké hry zvolenské počas Rigoletta prišla scéna búrky v 3. dejstve, tak sa nečakane zároveň sa strhla aj skutočná búrka. Bolo to veľmi mystické. Práve som sledoval otca, ako spieva Sparafucilla, ale predstavenie muselo byť prerušené, lebo búrka strhla všetky kulisy. Rigoletto sa mi vryl pod kožu. Je to pre mňa symbolická opera.

Ako prežívate súčasné obdobie? 

Keďže pracujem v divadle nielen ako sólista, ale aj ako asistent réžie, trávim tam väčšinu svojho času. Počas svojho voľného času si zase užívam plnými dúškami rodinný život spolu s mojou partnerkou, ktorá je baletka, a našim malým 10-mesačným synčekom Oliverom.

Čo by ste odkázali svojim divákom?

V prvom rade by som sa chcel poďakovať za seba a aj v mene našej opery. Sme veľmi vďační a vážime každého diváka, ktorý aj v tomto ťažkom období navštevuje naše divadlo a podporuje našu kultúru. Bez divákov by existencia divadla nemala žiadny zmysel. A tak želám hlavne veľa zdravia a tešíme sa do skorého videnia pri starších aj nových inscenáciách.