So smútkom oznamujeme, že nás navždy opustil kolega a priateľ, dlhoročný sólista Štátnej opery

Jaroslav Kosec

(*22. 11. 1949 – †1. 5. 2020)

Na banskobystrickej opernej scéne vtedajšieho Divadla Jozefa Gregora Tajovského (dnešnej Štátnej opery) začal pôsobiť v roku 1975. Prišiel sem ako absolvent Strednej poľnohospodárskej technickej školy a následne aj Štátneho konzervatória v Bratislave po jednosezónnom angažmá na Novej scéne (1974/1975).

V Banskej Bystrici sa jeho prvou rolou stal mimoriadne náročný barytónový part Simona Boccanegru v rovnomennej Verdiho opere. Práve Boccanegra predznamenal jeho veľkú a mimoriadne úspešnú kariéru operného speváka. Do roku 1983 bol interným sólistom nášho divadla a stvárnil tu viac ako tri desiatky prvoodborových postáv, viaceré v slovenskej i svetovej premiére. Spomeňme jeho Jakea Wallecea a Jacka Rancea v Pucciniho opere Dievča zo Západu (1978), Rigoletta v rovnomennej opere (1979), Grófa Lunu v Trubadúrovi (1980), Majstra Pavla v rovnomennej opere B. Urbanca (1980), Spisovateľa Babského v Pauerových Manželských kontrapunktoch (1981), nasledovali Gianni Schicchi v rovnomennej opere (1983) a Michele v Plášti (1983), či Tomeš v Smetanovej Hubičke (1983).

Bol nezameniteľným i v operetách a muzikáloch, kde kraľoval svojím neprehliadnuteľným hereckým talentom a schopnosťou situačného humoru, a to najmä v mladokomických postavách. Z tohto žánra si ho pamätáme ako Pietra v Boccacciovi (1978), Miška v operete Magnáš Miško (1979), Šándora z Hrnčiarskeho bálu (1981), Scipia Cabalera v muzikáli Nebo na zemi (1982), či Kolomana Zsupána v Grófke Marici (1982).

Kontakt s Banskou Bystricou však nestratil ani po zmene profesionálneho pôsobiska. Naďalej tu bol obsadzovaný do veľkých operných i operetných postáv, napr. ako Tonio v Komediantoch (1984), Scarpia v Tosce (1990), Nabucco (1996), Rigoletto (1997), Stárek v Její pastorkyni. Jeho poslednou rolou v Štátnej opere bol opäť Scarpia v Pucciniho Tosce v roku 2000.

Jaroslav Kosec bol spevák obdarený krásnym hlasom a hereckým talentom. Tieto svoje dary celý život rozvíjal a zveľaďoval. Patril vždy k sólistom s veľkou disciplínou a pokorou k umeniu, na svoje roly sa pripravoval mimoriadne zodpovedne a priebežne ich cibril. Vyznačoval sa vynikajúcou hlasovou technikou, vďaka ktorej od ranej mladosti až do konca svojej profesionálnej kariéry mohol spievať nielen veľké dramatické postavy ale žiaril i v žánroch ľahšej múzy. Spomíname naňho ako na príjemného človeka so šibalským humorom, no predovšetkým vzácneho kolegu.

Vyjadrujeme úprimnú sústrasť Jaroslavovej rodine, priateľom, známym a všetkým, ktorým bude navždy chýbať. Česť jeho pamiatke!