Dagmar Rohová Boksová ako výrazná sólistka zanechala jednu z najhlbších stôp na banskobystrickej opernej scéne. Zasvätila jej celý svoj profesionálny život a stala sa tak jednou z najdôležitejších osobností histórie dnešnej Štátnej opery. Aj vďaka nej a jej umeleckému vkladu sa divadlo mohlo dlhodobo kvalitatívne, ľudsky aj umelecky profilovať.

Do Banskej Bystrice prišla z Čiech, ako rodáčka z Hradca Králové. V tom čase už mala za sebou štúdiá na pražskom Hudobno-pedagogickom ústave, absolutórium brnianskeho konzervatória i odboru koncertného a operného spevu na Janáčkovej akadémii múzických umení. Dnešná Štátna opera sa stala jej prvou, a čas ukázal, že i trvalou domovskou scénou. Stála hneď pri začiatku vzniku vtedajšej Spevohry Divadla J. G. Tajovského, keď sem nastúpila ako mladá sopranistka v roku 1959. Do sólovej roly bola obsadená hneď v historicky prvej inscenácii divadla – Foersterovej Evy.

Počas svojho pôsobenia u nás stvárnila úctyhodný počet postáv – až 74. Niektoré dokonca opakovane. Vždy s rovnakým nasadením a zápalom. Počas 30-ročnej sólistickej kariéry prešla od pohyblivého lyrického sopránu s koloratúrou všetkými špecializáciami svojho odboru, až po dramatické roly. Účinkovala predovšetkým v opernom žánri, no viacero hlavných postáv stvárnila i v operetách. Ako speváčka patrila k mimoriadne kultivovaným a herecky talentovaným zjavom banskobystrickej scény, o čom svedčia mnohé dobové kritiky.

Dlhodobo patrila k vedúcim osobnostiam umeleckého súboru a jej nezmazateľnou stopou v dejinách operného umenia na Slovensku sú kreácie v operách Viva la Mamma G. Donizettiho, Lekárom proti svojej vôli Ch. Gounoda, no predovšetkým titulné úlohy v La Gioconde A. Ponchilliho a v Adriane Lecouvreur F. Cilèu. Tie oživila pre slovenské publikum po prvýkrát v histórii. Žiarila aj ako Rosina v Barbierovi zo Sevilly, Dona Anna v Mozartovom Donovi Giovannim, Júlia v Gounodovej opere Romeo a Júlia,  Mimi v Pucciniho Bohéme, či v operetách Čardášová princezná ako Sylva alebo vo Veselej vdove ako Hana Glavariová.

Popri sólistickom pôsobení sa venovala aj hlasovej príprave členov operného speváckeho zboru. Jej posledným predstavením bola grandiózna a mimoriadne náročná kreácia Abigaille vo Verdiho Nabucovi, ktorou sa so svojimi divákmi rozlúčila 19. septembra 1989.

Dagmar Rohová bola umelkyňou, o ktorej sa jej kolegovia i diváci vždy vyjadrovali s úctou. Táto sympatická speváčka sa vyznačovala zodpovedným prístupom ku každej stvárňovanej role, zrelou muzikalitou a neprehliadnuteľnou hudobnou inteligenciou. Prežila neľahké začiatky rozvoja operného umenia v Banskej Bystrici, jeho výšiny aj pády. Bola opernou divou s neprehliadnuteľným šarmom, javiskovou charizmou a nezlomnou profesionalitou.

Jej nedožité 90-tiny si v Štátnej opere pripomenieme v novej opernej sezóne, na jeseň tohto roka spomienkovým koncertom. V Bohéma klube Štátnej opery sa predstavia jej kolegovia a žiaci, zaznejú árie z jej repertoáru i unikátne historické nahrávky samotnej Dagmar Rohovej Boksovej.