Štátna opera od svojho vzniku uviedla 284 premiérových inscenácií v žánroch opera, opereta, balet, muzikál, hudobno-dramatické a tanečné dielo, pantomíma. Od roku 1960 sa odohralo viac ako 8000 predstavení. Za tento čas sformovala svoju umeleckú tvár a vytvorila si v Banskej Bystrici odborné i divácke zázemie.

Pri poslednom z našich exkurzov do histórie banskobystrickej opery nemožno obísť opernú časť festivalu Zámocké hry zvolenské, ktorú Opera DJGT/Štátna opera Banská Bystrica organizačne aj umelecky zastrešovala od jej vzniku (1979) až do posledného ročníka (2014). 

Zakladateľom, kontinuálne pôsobiacim umeleckým riaditeľom a v pravom zmysle slova dušou festivalu bol operný historik Jaroslav Blaho. Pod jeho entuziastickým, no zároveň odborne zasväteným vedením sa náš jediný open-air operný festival stal priestorom dramaturgickej exkluzívnosti a špičkovej interpretačnej kvality.

Veľké dramaturgické zásluhy operných ZHZ predovšetkým v oblasti belcantovej opery sme spomenuli už v predchádzajúcej časti tohto textu. Zároveň je už pri prvom pohľade na mená hosťujúcich umelcov jasné, že žiadne iné miesto na Slovensku sa nemôže pochváliť takou koncentráciou skutočných operných osobností ako ZHZ. 

V 80. rokoch spievali na romantickom nádvorí Zvolenského zámku Olivia Stapp, Paolo Gavanelli, Mario Malagnini, Peter Dvorský (a i.), v novom miléniu, keď festival chytil „druhý dych“, prijali pozvanie napr. Dimitra Theodossiou, Roberto Servile, Carlo Guelfi, Ignacio Encinas, Susan Neves, Susanna Branchini, Iano Tamar či Clara Polito – všetko umelci s diármi plnými veľkých operných scén. 

Ako každý náročný projekt, aj operné ZHZ prežili počas tridsiatich piatich rokov svojej existencie obdobia vzostupov (80. roky a posledná dekáda jeho existencie) i pádov (najmä 90. roky). Ich história sa prestala písať v roku 2014 a v nasledujúcom období sa festival z organizačných dôvodov presunul do Banskej Bystrice. Z tohto dôvodu musel zmeniť i svoje meno na Operalia Banská Bystrica. 

V roku 2015 sa prvýkrát odohral v areáli Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB, v roku 2017 prebehol zatiaľ posedný. Veríme, že tradíciu uvádzania jedinečných operných predstavení pod holým nebom sa nám v budúcnosti podarí obnoviť.

Opera v Banskej Bystrici si za šesťdesiat rokov existencie vyslúžila mnoho prívlastkov. Ich náboj bol raz pozitívny (najprogresívnejšia, najobjaviteľskejšia, najotvorenejšia), inokedy spochybňujúci (predčasne narodené dieťa, prestupná stanica talentov). Svoje právo na existenciu si musela tvrdo vybojovať. Počínala si pri tom statočne. Nehľadala cestu ľahkého odporu, ale siahala po vysokých métach, svojmu divákovi sa nepodkladala, ale profesionálnou poctivosťou si trpezlivo získavala jeho priazeň. Dnes, keď sa naša najmladšia scéna pomaly dostáva do „kmeťovského“ veku, už nikto nepochybuje o jej mieste pod operným slnkom. Obhájila sa na všetkých frontoch: dramaturgickom, hudobnom, divadelnom aj diváckom.

Všetky príspevky o histórii Štátnej opery vznikli na základe textov opernej historičky Mgr. Michaely Mojžišovej, PhD. z Ústavu divadelnej a filmovej vedy SAV. Pripravila ich dramaturgička Štátnej opery Mgr. Alžbeta Lukáčová, PhD.