Na slovíčko - Eva Lucká, sólistka operného súboru
1. Aké predstavenie z aktuálneho repertoára Štátnej opery je Vám najbližšie a prečo?
Jednoznačne je to vždy to posledné odpremiérované dielo, v ktorom účinkujem. Som vo veku, keď hrám vo väčšine nášho repertoáru predovšetkým matky, staršie dámy a takzvané „starokomindy“. Ku všetkým týmto inscenáciám (Rigoletto, Traviata, Eugen Onegin, Verdi, Sedliacka česť, Hello Dolly, Hrnčiarsky bál, Cigánsky barón a ď.) mám hlboký vzťah. Každá postava ma ako umelkyňu a speváčku obohacuje, posúva a napĺňa úžasnými emóciami. Moja postava matky Mešjanovky vo Foerstrovej Eve, ktorá mala premiéru v októbri minulého roku, je však výnimočná. Bola a stále je pre mňa speváckou aj hereckou výzvou. Táto opera má nádhernú hudobnú stavbu a všetky postavy sú silne charakterové. Uchopiť ich je tvrdý, ale krásny oriešok. Pochopili sme to všetci hneď, ako sme toto dielo začali študovať. Prajem si z celého srdca, aby sme sa už mohli čo najskôr vrátiť – aj s Evou – na javisko.
2. Ako prežívate súčasné obdobie?
V pokoji domáceho prostredia. Venujem sa sebe, svojmu vnútru. Modlím sa, chodím na prechádzky s mojou yorkshirkou Lussi, čítam a učím sa viac pracovať na notebooku. Online vyučujem pár svojich žiakov a často počúvam hudbu – najmä repertoár, ktorý spievam. Doma svoje roly cvičím zriedka, lebo mám zlý pocit, že ruším susedov. Nerobila som to ani pred koronou a nebudem to robiť ani teraz, preto sa už teším do divadla.
3. Čo by ste odkázali svojim divákom?
Hlavne, aby boli všetci zdraví. Ak majú čas a náladu, nech si v podvečer sadnú do kresla a pustia hudbu – napríklad niektoré árie z opier, ktoré máme v repertoári. So zatvorenými očami si môžu nahrávky vychutnať a snáď si aj uvedomiť, aké je to krásne a vzácne, že máme možnosť vnímať túto hudbu priamo, naživo s „vôňou divadla“, oponou, aplauzom, drinkom cez pauzu a celou tou človečinou, ktorá z nášho javiska k nim prichádza. Prosím, aby v duchu požiadali o čo najrýchlejší koniec korony, nech si čím skôr môžeme medzi sebou vymieňať nenahraditeľné emočné vlny, ktoré vysielame my z javiska a oni nám ich vracajú vzácnym potleskom.