EVA LUCKÁ sa lúči s profesionálnou kariérou

EVA LUCKÁ prišla do vtedajšej Opery Divadla J. G. Tajovského v roku 1989. Odvtedy ako interná sólistka stvárnila desiatky veľkých prvoodborových postáv mezzosopránového hlasového odboru a krásnych operných kreácií. Aktuálna sezóna je prvou, v ktorej po 36 rokoch nie je internou zamestnankyňou Štátnej opery. Svoj profesijný život prežila na banskobystrickom javisku a desaťročia pozitívne prispievala k profilovaniu tváre umeleckého ansámblu. Patrí jej za to rešpekt a veľká vďaka.

1. Kedy si začala spolupracovať so štátnou operou a aká bola Tvoja prvá umelecká skúsenosť v nej?

Moja spolupráca so Štátnou operou začala v 80. rokoch minulého storočia, keď som získala prvý angažmán v inscenácii Zvonček pod režijným vedením M. Bendíka. Vzápätí nasledovali postavy ako Káča (Čert a Káča),Dorabella (Così fan tutte), Reichová (Veselé paničky windsorské) a ďalšie. Pre mladú absolventku VŠMU to boli krásne, ale náročné začiatky naplnené rešpektom, bázňou a totálnym nasávaním javiskových skúseností od režisérov, dirigentov a starších kolegov, ktorí ma veľmi pekne prijali a zasvätili do nárokov, ktoré si javisko vyžaduje.

2. Ktoré úlohy považuješ na tomto javisku za svoje najvydarenejšie a prečo?

Svoje najvydarenejšie roly neviem a nechcem posudzovať, to robia diváci a kritici, ale môjmu srdcu blízke boli Fenena (Nabucco), Federika (Luisa Miller), Oľga (Eugen Onegin), Ulrika (Maškarný bál), Azucena (Trubadúr), Ježibaba (Rusalka), Charlotte (Werther) a desiatky ďalších. Za tých viac ako 30 rokov účinkovania na doskách Štátnej opery sa ich počet do jedného Sufléru nezmestí.

3. Na ktoré obdobie v divadle spomínaš najradšej?

V pamäti mám celú svoju kariéru, ale najradšej som mala posledné roky, keď v našom sólistickom kolektíve vládla (a doteraz vládne) úžasná, prajná a srdečná atmosféra a ja ako umelkyňa som nadobudla pocit profesijnej zrelosti a určitého nadhľadu, ktorý prichádza s vekom a skúsenosťami.

4. Speváčky mávajú svoje spevácke sny, ktoré si postupne plnia. Naplnili sa tie Tvoje?

Sny som bohužiaľ, alebo chvalabohu, nikdy nemala. A aj keby nejaké boli, ja som bola malá pani na to, aby som ich mohla presadzovať. Dramaturgia a vedenie divadla naplánovali na sezónu štyri inscenácie, v ktorých skoro vždy boli mezzosopránové postavy a ja som sa pravidelne v niektorej z nich našla. Niekedy to boli väčšie, inokedy menšie postavy, podľa predstáv režisérov a dirigentov, no a každú bolo potrebné uchopiť a spevácky i umelecky naplniť. Verím, že sa mi to podarilo, lebo kritiky a ohlasy som mala väčšinou pozitívne. 

5. Aké máš plány na ďalšie obdobie?

Ha...ha...ha... plány! Žiť pekný, pokojný život s mojím malým vnúčikom a jeho rodičmi. Dlhé roky sa venujem pedagogickej činnosti, takže tomuto poslaniu sa teraz odovzdám intenzívnejšie. Ako som spomínala v predchádzajúcej odpovedi, v našej (a ak ešte môžem povedať mojej) drahej opere vládne krásna, prajná atmosféra. Preto ma nesmierne teší, že mi bolo umožnené externou zmluvou dohrávať svoje naštudované roly. Takto pomaly a plynule úplne ukončím svoju spevácku a umeleckú kariéru, za ktorú Božej prozreteľnosti a všetkým životným okolnostiam zo srdca ďakujem.

Foto: Zdenko Hanout