Detská opera v troch dejstvách.

Libreto: Adelheid Wette
Preklad a úprava: Pavol Smolík

Už prvým uvedením v roku 1893 si rozprávková opera Engelberta Humperdincka, Perníková chalúpka, získala srdcia malých aj veľkých divákov na nemeckých a následne na svetových javiskách. Dá sa povedať, že dodnes sa s veľkým úspechom drží na divadelnom výslní operných domov. Je to dielo, ktoré zostalo v svojom druhu ojedinelé. Obdiv vzbudzuje nielen bohato inštrumentovaná až wagnerovská hudba v protiklade k prostému deju, ale aj imaginárny svet plný rozprávkových kúziel.
Premiéra trojdejstvovej opery sa uskutočnila 23. 12. 1893 v Hoftheater vo Weimare a dirigoval ju slávny Richard Strauss. Na margo Perníkovej chalúpky povedal, že ide o „majstrovské dielo najvyššej kvality. Dielo nové, originálne a autenticky nemecké.“
V októbri bude Perníková chalúpka po takmer 120 rokoch od jej svetovej premiéry prvýkrát uvedená aj v Štátnej opere.

Opera podľa predlohy W. Shakespeara.

Vroku 2011 si pripomenieme 100. výročie narodenia významného slovenského skladateľa Jána Cikkera. Pri tejto príležitosti sa Štátna opera rozhodla inscenovať pozoruhodnú operu napísanú podľa predlohy W. Shakespeara, na Slovensku z rôznych politických dôvodov ešte neuvedenú. „Tragédia bez zľutovania a záblesku nádeje“ - až takýmto orwellovským spôsobom vnímal skladateľ príbeh zo starovekého Ríma. Rozporuplný hrdina Coriolanus je obrazom dnešného človeka a jeho komplikovaného bytia. Do štrnástich scén je zhutnená výrazná farebnosť a ostré kontrasty orchestra, vzrušujúce zbory a expresívny výraz lyrických sólových partov.

Libreto:   Gaetano Rossi

Lindu di Chamounix napísal Donizetti na námet úspešného francúzskeho vaudevillu. Linda, dcéra chudobného sedliaka, sa zamiluje do tajomného maliara Carla. Jedného dňa ju okolnosti prinútia odísť do mesta. Carlo ju nasleduje a prezradí jej svoj šľachtický pôvod. Linda sa s ním zasnúbi a žijú spolu šťastne až do dňa, kedy začuje svoj vnútorný hlas, ktorý ju varuje pred trápením. Krehké šťastie milencov sa roztápa s posledným snehom. Prichádza jar a opustená Linda sa vracia domov. Blúzni, rozchod s milencom ju pripravil o rozum. Carlo sa napokon k Linde vráti a silou svojej lásky ju preberie k životu.
Premiéra opery sa uskutočnila 19. mája 1842. Od vtedy sa z času na čas objavovala na doskách divadiel. Jej plnohodnotný návrat na veľké scény sa datuje až od osemdesiatych rokov a spája sa s menami slávnych koloratúr, predovšetkým s Editou Gruberovou.

Libreto: Francesco Maria Piave a Arrigo Boito

V roku 1856 objednalo benátske divadlo Teatro La Fenice u Verdiho novú operu. Skladateľ sa rozhodol zhudobniť tému s historicko-politickým pozadím, podľa predlohy divadelnej hry F. Schillera Sprisahanie Fiesca v Janove. Dej opery sa odohráva v Janove druhej polovici 14. storočia, na pozadí konfliktu Guelfovcov a Ghibellinovcov - dvoch súperiacich strán, prívržencov pápeža a cisára. Zároveň tu prebieha konflikt patricijov a plebejcov a spor Janova s konkurenčnými Benátkami. Simon Boccanegra, ktorý oslobodil Janov od pirátov, stojí uprostred všetkých týchto konfliktov ako človek a veľkodušný vladár, ktorý bojuje o univerzálne dobro. Prvé uvedenie opery v marci 1857 sa nestretlo s pochopením diváckej obce. Až po prepracovaní a druhom uvedení v milánskej La Scale v roku 1881 sa opera dočkala zaslúženého úspechu.

Libreto: podľa novely Mila Urbana "Za vyšným mlynom" spracovali skladateľ a Štefan Hoza
​Rekonštrukcia pôvodného znenie opery: Vladimír Bokes

Najhrávanejšia slovenská opera Krútňava je inšpirovaná novelou Mila Urbana Za Vyšným mlynom. Libreto napísali autor Eugen Suchoň a tenorista Štefan Hoza. Príbeh lásky a nenávisti, ktorý vyústi do drámy svedomia, je zasadený do ľudového prostredia. Baladický príbeh sa odvíja od motívu viny za nepriznanú vraždu soka v láske. Skladateľ psychologicky prehĺbil postavu záporného hrdinu Ondreja, čeliaceho svojmu protihráčovi starému Štelinovi, otcovi zabitého Jana. Skladateľ súčasne vyzdvihol úlohu dedinského spoločenstva a jeho morálnej bezúhonnosti. Kompozičným východiskom opery je vokálna melodika inšpirovaná slovenskou ľudovou piesňou a jej svojráznou suchoňovskou štylizáciou.
 Po takmer šesťdesiatich rokoch sa Krútňava v naštudovaní banskobystrickej Štátnej opery vrátila k pôvodnému tvaru, ktorý uviedlo Slovenské národné divadlo pri svetovej premiére diela v roku 1949.

Dej opery sa odohráva v Rusku v 1. polovici 19. storočia. Mladý unudený šľachtic a veľkomestský elegán Eugen Onegin sa vydáva so svojim priateľom Lenským na vidiek za jeho snúbenicou Oľgou. Jej sestra Táňa sa do Onegina zamiluje a vyzná mu lásku. On však pre ňu nemá pochopenie a chladne ju odmieta. Aby sa rozptýlil, začne dvoriť Lenského snúbenici. Lenskij chce chrániť česť ľahkomyseľnej Oľgy, no Onegin ho v súboji zabije. Po Lenského smrti nešťastný Onegin odchádza na bezcieľnu púť po Rusku, až sa napokon vracia späť do Petrohradu. Opäť stretáva Tatianu, ktorá sa medzitým stala manželkou kniežaťa. Vyznáva jej svoju lásku, no tentoraz je to Táňa, kto odmieta jeho vyznanie, hoci ho nikdy neprestala milovať.

Libreto: Francesco Maria Piave
            podľa rovnomenného diela W. Shakespeara

Macbeth je v poradí desiatou Verdiho operou, v ktorej sa po prvýkrát podujal zhudobniť libreto podľa Shakespearovej predlohy (premiéra v roku 1847). Verdi vo svojom Macbethovi vytvoril obraz zničujúceho a ničiteľského páru: Macbeth a Lady Macbeth sú dve úbohé, odľudštené bytosti, ktorých vzťah osciluje medzi karikatúrou manželstva a čisto mužským, neľútostným bojom o moc. Obaja sú však i krutými sprisahancami bažiacimi po moci, posadnutými spaľujúcou potrebou zaplniť niečím pocit svojej prázdnoty a zbytočnosti.

Antonín Dvořák je českým skladateľom, ktorého tvorba znie v Štátnej opere pravidelne od jej vzniku. Rusalku, dnes už opernú klasiku, ktorá nesmie chýbať v repertoári žiadneho operného domu, napísal na motívy rozprávkového libreta Jaroslava Kvapila. Dielo je príbehom o vzťahu človeka a sveta prírodných živlov, o tragických následkoch stretnutia týchto dvoch svetov, o treste a odpustení. Dvořák vytvoril dva svety i v hudbe. Hudba ľudského prostredia je robustná, zvukovo konkrétna a ľudové postavy hájnika a kuchtíka majú drsný humor. Svetu rozprávkových bytostí dal Dvořák až impresionistickú jemnosť a farebnú harmóniu.

Autorovo najznámejšie dielo Carmen sa stalo populárnym predovšetkým v európskych operných divadlách. Operu Lovci perál odborníci považujú za druhú najlepšiu v jeho tvorbe. Originálna je použitím motívov indickej etnickej hudby a niekedy býva označovaná aj ako „koloniálna opera“. V prostredí Cejlónu (dnes Srí Lanka) sa odohráva príbeh dvoch priateľov, ktorí sa kvôli jednej žene stávajú nezmieriteľnými nepriateľmi. Farebná hudobná inštrumentácia a exotický námet príbehu sú znakmi typickými pre európsky romantizmus, no nepochybne sú atraktívne i dnes, pre súčasných priaznivcov opery.