Opera na námet svetoznámeho románu A. Dumasa Dáma s kaméliami. La traviata (voľne zblúdilá, stratená, tá, ktorá zišla z cesty) patrí k najznámejším dielam talianskeho operného velikána Giuseppe Verdiho (1813 – 1901). Dielo vzniklo na libreto Francesca Mariu Piaveho, ktorý sa inšpiroval známym dielom Alexandra Dumasa ml. (1824 – 1895) Dáma s kaméliami.

Predlohou románu a opery bola skutočná osoba, slávna parížska kurtizána Marie Duplessisová. Jej meno bolo v románe zmenené na Marguerite Gautiera v opere na Violetta Valéry. Skladateľ bol Dámou s kaméliami nadšený. Príbeh aj miesto, kde sa odohrával mu boli blízke – koniec koncov, v niečom pripomínal jeho vlastný život: „nelegálny“ vzťah udržiaval s blízkou priateľkou a interpretkou svojich raných diel sopranistkou Giuseppinou Strepponiovou od roku 1847 až do jej smrti. Premiéra opery sa konala v Benátkach v divadle La Fenice 6. marca 1853 a bola fiaskom. Divácky úplne prepadla – zrejme aj z toho dôvodu, že hlavnú postavu stvárňovala kurtizána, ktorá mala vzbudzovať sympatie a súcit.

Nikto, ani sám Verdi v tom čase zrejme neveril, že sa zrodil jeden z najväčších evergreenov opernej literatúry. To potvrdilo až ďalšie naštudovanie v roku 1854. Po Trubadúrovi a Rigolettovi sa La Traviata stala posledným z trojice výrazných Verdiho diel päťdesiatych rokov 19. storočia. Romantická opera s tragickým zakončením je nádherne vyrozprávaným príbehom lásky – dodnes oslovuje divákov na celom svete. Štátna opera sa k tomuto dielu opäť vracia v hudobnom naštudovaní Lorenza Tazzieriho a réžii Dany Dinkovej.

Sergej Rachmaninov: Aleko. Opera v 1 dejstve v ruskom jazyku.
Libreto: Vladimír Nemirovič-Dančenko na základe poémy Alexandra S. Puškina
Jednodejstvová opera o vášnivej láske a žiarlivosti medzi Alekom a krásnou cigánkou.

Opera Aleko vznikla v roku 1892 na motívy poémy Cigáni od Alexandra Sergejeviča Puškina. Táto jednodejstvová opera sa zrodila ako absolventská práca 19-ročného Rachmaninovova pre moskovské konzervatórium. Dielo získalo zlatú medailu za najlepšiu prácu roka. Rovnako, ako ďalšie dve Rachmaninovove opery, sa Aleko snaží nájsť svoj vlastný kompozičný jazyk. Príbeh Aleka je o vášnivej láske vyhnanca Aleka ku krásnej Cigánke Zemfire. Aleko, ktorý našiel domov medzi Cigánmi, si získal lásku Zemfiry, no nedokázal si ju udržať. Zo žiarlivosti potom zabil jej milenca i ju samu. Cigáni ho vylúčili zo svojej komunity a Aleko ostal sám, opustený všetkými.

Pjotr Iljič Čajkovskij: Iolanta. Lyrická opera v 1 dejstve v ruskom jazyku.
Libreto: Modest Iljič Čajkovskij
Lyrická opera v 1 dejstve o nevidiacej princeznej Iolante a silnej vôli, ktorá ju uzdraví.

Opera Iolanta je posledné operné dielo svetoznámeho ruského skladateľa z roku 1892. Libreto tohto jednodejstvového diela vzniklo podľa divadelnej hry Dcéra kráľa Reného od dánskeho básnika Henrika Hertza, pričom príbeh je založený na skutočných udalostiach. Princezná Jolanda Lotrinská (1428 – 1483) bola dcérou kráľa Reného I. z Anjou a Izabely Lotrinskej. Ústredným dejovým motívom príbehu je princezninu slepota, no žiadne historické pramene nedokladajú – operná Iolanta dostala rýdzo romantický ráz: mladé dievča je od narodenia slepé, no o svojom hendikepe nevie. Žije v záhrade obohnanej múrom, aby sa nedozvedelo o svetle či farbách sveta. Raz však do záhrady vkročí rytier Vaudémont, ktorý sa do princeznej zamiluje a  vzbudí v nej túžbu vidieť. K tomuto príbehu so šťastným koncom Čajkovskij skomponoval nádhernú symfonicky ladenú hudbu.

Svetoznáma ľahká belcantová komédia, ktorá je zárukou dobrej zábavy. Opera Don Pasquale obsahuje tradičné zápletky diel z obdobia svojho vzniku (premiéra v roku1843) – nachádzame tu „incognito“ scény a je tu aj starý lakomec, ktorý chce pripraviť o dedičstvo svojho synovca. Prešibanému intrigánovi je protipólom bystré a najmä krásne dievča, ktoré rado číta. Skrátka, protivní starí mládenci a krásne mladé vdovy sú nevyčerpateľným zdrojom situačného humoru. Vtipné dvojdejstvové dielo v štýle známych opier talianskej hudby – Barbiera zo Sevilly alebo Nápoja lásky – poteší všetkých milovníkov dobrej opery buffy.

Inšpiráciou pre vznik opery Tosca bol fantastický výkon herečky Sarah Bernahardtovej v Sardouovej dráme La Tosca. Puccini bol jej herectvom taký uchvátený, že si zaumienil vytvoriť rovnomennú operu. Napokon vzniklo impozantné dielo, ktoré malo premiéru 14. 1. 1900 v rímskom divadle Teatro Costanzi. Jeho príbeh je vojnovou drámou, odohráva sa v Taliansku v roku 1800 počas napoleonských bojov proti Rakúsku. Napriek tomu, že sujet opery na prvý pohľad pôsobí ako politická dráma, v skutočnosti ide o boj lásky so zradou. Napriek počiatočným obavám bola Tosca prijatá veľmi dobre: Te Deum v závere prvého dejstva sa muselo pre neutíchajúce ovácie celé opakovať, Toscina hlavná ária Vissi d´arte musela byť v druhom dejstve tiež zopakovaná, rovnako aj E lucevan le stelle či ľúbostné dueto v závere. Tosca je aj dnes jedným z najobľúbenejších operných titulov na svete.

Opera v 3 dejstvách.

Libreto: Luigi Illica a Giuseppe Giacosa

Autormi libreta sú Luigi Illica a Giuseppe Giacosa. Podkladom pre vznik libreta bola rovnomenná poviedka Johna Luthera Longa. Sklamaná dcéra samuraja Čo-Čo-San zomiera vlastnou rukou po tom, čo uverila americkému námorníkovi Pinkertonovi, že ju naozaj miluje. Dej odhaľuje rozdiely medzi dvoma kultúrami a poukazuje na morálne hodnoty ich príslušníkov. Madama Butterfly patrí medzi najhranejšie opery sveta a do dnešného dňa neprestáva dojímať melodickosťou a exotickým koloritom.

Opera v 2 obrazoch

Podľa novely Alphonse Karra libreto napísal Giovanni Targioni Tozzetti.
Libreto:   Giovanni Targioni-Tozzetti

Dej opery sa odohráva v malej prímorskej obci na juhu Talianska okolo roku 1890. Keď sa Silvano pre pašeráctvo dostane do väzenia, podľahne jeho milenka Matilde bohatému a úspešnému Renzovi. Po Silvanovom návrate sa ocitne Matilde v obrovskej dileme, pretože ani Renzo sa jej nechce vzdať. Silvano milencov prekvapí a jeho zbraň tragicky ukončí ich životy. V symbolickej rovine príbehu zohráva dôležitú funkciu more. Fenomén, ktorý dáva i berie, upokojujúci i zlovestný, symbol vlnenia ľudských vášní, ich večnosti, nekonečnosti času. Premiéra opery sa konala 25. marca 1895 v milánskej La Scale. Štátna opera dielo uviedla v slovenskej premiére.

Slovenská premiéra: 13. 3. 2009 v Štátnej opere Banská Bystrica

Libreto napísal Modest Petrovič Musorgskij podľa rovnomennej poviedky Nikolaja Vasilieviča Gogoľa. 

Prvá zmienka o tejto komickej opere pochádza zo súkromnej korešpondencie Mussorgského z roku 1874. Dej opery sa odohráva na maloruskom vidieku. Starý Čerevik zoberie svoju dcéru Parassiu prvýkrát na jarmok. Tu stretne svojho milého Gricka. Ten požiada Čerevika o Parasiinu ruku. Čerevik súhlasí, ale Parasiina nevlastná matka Chivria vkročí mladému páru do cesty. Jej autorita opadne, keď vyjde najavo, že má aféru so synom miestneho kňaza. Všetko sa nakoniec skončí dobre na dedinskej veselici. Po smrti M. P. Mussorgského zostala opera nedokončená a jej osud bol nejasný. O záchranu diela sa pokúsilo niekoľko skladateľov. Štátna opera uvádza verziu N. Čerepnina z roku 1923.

Historická jánošíkovská téma inšpirovala a dodnes inšpiruje tvorcov v mnohých oblastiach umenia. Cikker bol prvým, kto sa ju podujal spracovať do opernej podoby. Trojdejstvová opera Juro Jánošík na libreto Štefana Hozu mala premiéru na doskách SND v roku 1954.

Štátna opera sa po 32 rokoch vrátila k uvedeniu tohto diela, ktoré tvorí jeden z pilierov slovenskej hudby. Pred inscenátormi sa objavila nová výzva, ako pripraviť operu, ktorá v porevolučnej histórii na Slovensku nezaznela, a ponúknuť ju súčasným divákom.

            Námet nevychádza z konkrétnej literárnej predlohy, ale zo zdroja ľudovej slovesnosti a ľudovej poetiky. Libreto preto nekopíruje dôsledne reálie historických prameňov, ale je obrazom toho, ako sa príbeh o Jánošíkovi tradoval hlboko do 20. storočia.

Cikkerov Juro Jánošík nie je historickým stereotypom – je to dielo, ktoré sa aktuálne prihovára súčasnosti. Inscenáciu v Štátnej opere pripravili uznávaný režisér Roman Polák a šéfdirigent Štátnej opery Marián Vach.

Libreto podľa románovej predlohy Dáma s kaméliami od A. Dumasa ml. napísal F. M. Piave.

Po Trubadúrovi a Rigolettovi je Traviata poslednou z trojice výrazných Verdiho diel päťdesiatych rokov 19. storočia. Romantická opera s tragickým zakončením je nádherne vyrozprávaným príbehom lásky. Ústrednou postavou je bohémska kurtizána Violetta Valery, ktorá zomiera na zákernú chorobu. Mladý Alfred sa do nej zaľúbi a v mladej žene opäť prebudí lásku. Alfredov otec však žiada od Violetty, aby jeho syna opustila, pretože v hre stojí dobré meno rodiny. Violetta súhlasí a Alfreda opustí bez vysvetlenia. Až keď je na smrteľnej posteli, dozvie sa podvedený Alfred pravdu. Prvýkrát bolo dielo uvedené v Benátkach v divadle La Fenice v roku 1853 a napriek premiérovému neúspechu je dnes najhrávanejším dielom svetovej opernej literatúry.

Opera v troch dejstvách.

Libreto: Arturo Colautti

Opera v troch dejstvách od talianskeho skladateľa Umberta Giordana s námetom z rovnomennej divadelnej hry Victorie Sardou. Po boku s Andrea Chénier a Siberiou je ďalším skladateľovým pozoruhodným dielom. Princezná Fedora je zasnúbená s Grófom Vladimírom. Keď gróf záhadne zomiera, vyššia spoločnosť nájde vysvetlenie činu v jeho sympatiách k sekte nihilistov a nimi plánovanej vražde. Na večierku nasledujúceho dňa za princeznou prichádza Gróf Loris Ipanov a prizná sa, že jej snúbenca zavraždil, pretože mal milenecký vzťah s jeho manželkou. Vtedy si Fedora uvedomí, že vždy milovala iba Lorisa Ipanova a ich osudy sa v nešťastí spoja.