Bez derniéry repertoár Štátnej opery opúšťa obľúbená detská hudobná rozprávka Jozefa Slováka a Vladislava Šarišského Ružové kráľovstvo. Toto dvojdejstvové predstavenie uzrelo svetlo sveta na jeseň roka 2018 v hudobnom naštudovaní Jána Procházku a v réžii Petra Oravca.

Poďme si na túto úspešnú inscenáciu zaspomínať: dej vychádza z rovnomennej veršovanej rozprávky pre deti aj dospelých, ktorá bola neskôr rozpracovaná na divadelnú hru. Jej základom je známy príbeh o Šípkovej Ruženke, ktorý pôvodne pochádza zo zbierok Charlesa Perraulta i bratov Grimmovcov no v našej inscenácii bol vtipne pretvorený. Ružové kráľovstvo bolo pomenované podľa najobľúbenejšieho kvetu  Ružového kráľa – flóristu – RUŽU. Ten si žil bezstarostný život so svojou trochu výstrednou manželkou Ružovou kráľovnou a svojou malou dcérkou Ruženkou. Krásny ružový život v bezstarostnom Ružovom kráľovstve narušila kliatba Strigy, ktorá sa mala naplniť v deň Ruženkiných 15. narodenín. Vtedy kráľ milujúci ruže mal zničiť všetky tieto kvety – pôvod kliatby. Potiaľto je príbeh známy. Ďalej už pokračoval spletitými, veselými aj hrôzostrašnými príhodami. Inscenácia navyše disponovala mnohými humornými scénami, krásnou hudbou, pompéznou scénou, hýrivými kostýmami kostýmy a neobyčajnými javiskovými efektmi. Z recenzií vyberáme:

Deti vraj vydržia sústredene pozorovať divadelné predstavenie desať minút a potom je nutné zmeniť situáciu, obraz či výjav na javisku.  Režisér Peter Oravec toto „sväté písmo“ pre rozprávkovú operu dokonale ovláda a využíva. Premenlivé dejstvá, farebná variabilná scéna, podmanivá a dôrazná hudba, či premeny okúzľujúceho javiska – to predsa musí udržať v pozornosti už najmenšieho diváka, nieto ešte tínedžerov, ktorí si pokojne spolu s dospelými divákmi môžu rozprávku pozrieť. (Dagmar Šebanová)

Najvýraznejšou a najvydarenejšou zložkou celej inscenácie bola pre mňa zložka výtvarná. Tak nádherné a dokonca relatívne funkčné kostýmy som na doskách banskobystrickej a v podstate ani inej opernej scény nevidela už dávno. Ľudmila Várossová ich vytvorila naozaj s vkusom, zvolila jednotný, „barokový“ dizajn s vyčesanými parochňami a výrazným líčením. V tom najlepšom zmysle mi to trochu pripomenulo vizuál filmov režiséra Tima Burtona – najmä už spomínaná trochu hysterická Kráľovná. Dobré bolo tiež prosté riešenie scény Pavla Andraška. Vytvorená bola pomocou viacerých vrstiev akýchsi takpovediac horizontov, ktoré dokopy vytvárali tvar kvetu ruže a podľa potreby sa vysúvali, zatvárali... Choreografom bol Ladislav Cmorej, jeho citlivý prístup takisto prispel k vizuálne pôsobivému charakteru rozprávky.  (Lucia Maloveská)