Milí priatelia, divadelné prázdniny sú v plnom prúde – to znamená, že Štátna opera nie je otvorená pre návštevníkov, no prebieha príprava novej sezóny po technickej, organizačnej aj umeleckej stránke. Lebo divadelný život je už raz taký: nekompromisne sa ide ďalej, reagujeme na nové výzvy, vytvárame nové a nové podujatia pre divákov. V podstate napĺňame obsah tradičnej frázy „Odišiel kráľ, nech žije kráľ!“ Máme za sebou krásnu sezónu 2022/2023, počas ktorej sa nám mnohé podarilo, vytvorili sme krásne premiéry, privítali vzácnych umelcov, uhostili tisícky návštevníkov. Stojí za to sa k našej uplynulej sezóne vrátiť, aj keď „nový kráľ“ už stojí predo dvermi.

Uviedli sme štyri premiérové podujatia:

Opernú klasiku „Predaná nevesta“ Bedřicha Smetanu. Toto dielo malo vo svojej prvej verzii premiéru v marci 1866 v Prozatimním divadle. Zakrátko sa stala stálicou operných scén, evrgrínom, zlatým fondom českej a aj svetovej opery – napriek jej výrazne ľudovému koloritu veľmi skoro prekročila rámec národnej hudobnej literatúry. Táto česká národná opera sa opakovane inscenuje aj na Slovenských javiskách – naša Štátna opera sa k nej vracia po 21 rokoch od jej posledného uvedenia. Hudobne dielo naštudoval a diriguje Ján Procházka, réžie sa ujala predstaviteľka najmladšej režisérskej generácie Zuzana Fischer.

Operná kritička Michaela Mojžišová na margo diela konštatuje: „Banskobystričanom pribudol do repertoáru titul, ktorý by diváci mohli prijať ako fungujúci kompromis medzi preferenciami tradične orientovaného publika a tých divákov, ktorým súčasnejšie divadelné prostriedky povedia viac než krojovaná klasika. Ak sa tak stane, najväčšiu zásluhu na tom bude mať kvalitné hudobné naštudovanie a vypracovaná herecko-spevácka zložka inscenácie. Jednoducho, poctivé operno-divadelné remeslo.“ (M. Mojžišová, Hudobný život)

Koniec kalendárneho roka 2022 už tradične bude patril operete. Uviedli sme dielo „Paganini“, ktorého autorom je majster svojho remesla Franz Lehár. Ako už názov napovedá, námetom diela sa stal život husľového virtuóza Niccola Paganiniho (1782 – 1840), ktorý sa už počas svojho života sa stal neprekonateľnou hudobnou legendou. Jeho sláva v jeho dobe dala prirovnávať jedine k sláve veľkých operných hviezd. Žil búrlivý život a milenkami sa mu stávali najmä ženy z vyššej spoločnosti. Tieto vzťahy sprevádzali početné škandály, niet sa preto čo čudovať, že príbeh jeho života zaujal i známeho operetného skladateľa Franza Lehára. Dielo bolo prvýkrát uvedené v roku 1925 a skladateľ Paganinim začal novú éru vo svojej tvorbe, ktorá sa hudobne blížila opere – bola viditeľne ovplyvnená Puccinim a odhodlal sa i pre využitie smutného záveru namiesto konvenčného happy-endu.

Dielo hudobne naštudoval a dirigoval Ján Procházka, réžiu a choreografiu vytvorila domáca umelkyňa Dana Dinková. Za zmienku stojí i fakt, že k Paganiniho piesňovým textom, ktoré vytvoril Koloman Čillík v roku 1974 pribudli úplne nové prozaické texty z dielne Alžbety Lukáčovej.

Prvou premiérou v kalendárnom roku 2023 bola „Anna Karenina“ – tanečná adaptácia svetoznámeho románu Leva Nikolajeva Tolstého. V centre príbehu stojí žena – emancipovaná šľachtičná, ktorá túži po láske a naplnení, no naráža na dobovú morálku ruskej spoločnosti 19. storočia. Skutočnosť, že sa ako vydatá žena s dieťaťom zamiluje do mladého grófa Vronského dáva tušiť drámu. Anna chce s atraktívnym grófom prežiť život, verí v jeho oddanosť. Preto robí rozhodnutia v prospech lásky, verí vo víťazstvo – a kladie nám otázky aktuálne i dnes: Je sloboda mužov a žien rovnaká? Môže byť človek šťastný, ak robí iných nešťastnými? Prináša boj radosť z víťazstva? „Anna Karenina“ je príbehom o veľkej láske i o osude, ktorému nemožno uniknúť. Javiskovú podobu tomuto dielu dal choreograf a režisér Peter Dedinský, hudobnej ho naštudoval a dirigoval Igor Bulla. Inscenácia sa stala prvým samostatným titulom baletného súboru po jeho zmene na samostatné umelecké teleso.

Z recenzii vyberáme príspevky Evy Langsteinovej a Lindy Nagyovej: „Inscenátorom, predovšetkým režisérovi a choreografovi Petrovi Dedinskému sa podarilo vytvoriť integritu medzi tanečným vyjadrením a intelektuálnym, umelecky bohato vrstveným textom literárnej predlohy, k čomu výrazne prispel aj Igor Bulla a orchester Štátnej opery v Banskej Bystrici. Predstavenie bol sviatkom pre milovníkov tanečného umenia.“ (Eva Langsteinová, Pravda)

„Napriek komornejšiemu ladeniu dielo Anna Karenina nestratilo nič zo silného dramatického príbehu. Vytvoriť choreografiu pre taký malý súbor s ohľadom na náročnosť postáv, hoci s talentovanými tanečníkmi, bolo pre tvorcu veľkou výzvou. Nový súboru v Banskej Bystrici sa tejto úlohy zhostil zodpovedne, so zápalom a so cťou. Dúfame, že podobných autorských kúskov pôvodnej tvorby bude viac nielen v Balete štátnej opery v Banskej Bystrici, ale aj v ostatných divadlách na Slovensku.“ (Linda Nagyová, Tanec)

Poslednou premiérou sezóny 2022/2023 sa stala tvordejstvová opera talianskeho verizmu „Andrea Chénier“, ktorá zároveň patrí k vrcholom tvorby konca 19. storočia. Skladateľ Umberto Giordano vládol schopnosťou vytvoriť silnú dramatickú hudbu s intenzívnym citovým nábojom. Orchestrálna inštrumentácia hýri farbami a vokálne línie chytajú za srdce – aj preto toto dielo patrí k zlatému fondu svetovej opery, ku ktorému sa operné domy vracajú znovu a znovu. Libreto vytvorené L. Ilicom vzniklo bez literárnej predlohy, no je založené na živote reálnej historickej osobnosti francúzskeho básnika Andrého Chéniera. Práve prostredníctvom jeho pohnutého života sa diváci môžu preniesť do dynamickej doby Veľkej francúzskej revolúcie (1789). Témou opery je však viac ako politické udalosti tej doby, láska v čase spoločenských zmien: krehký a nepraktický básnik stojí uprostred drásavej revolučnej reality a napokon jej podľahne. Základom opery je teda kontrast: lyrická láska uprostred revolučného besnenia, lyrické kantilény Chéniera a Maddaleny sú v protiklade k vypätým ansámblovým scénam. Podstatou opery sú však ľahko zapamätateľné melódie a silný emotívny zážitok z hudby. 

Inscenáciu pripravil osvedčený umelecký tandem: režisérka Andrea Hlinková, kostýmový výtvarník Boris Hanečka a scénografka Miriam Struhárová. Dielo hudobne naštudoval a diriguje taliansky dirigent Stefano Romani. Za zmenku stojí skvelé medzinárodné obsadenie: v úlohe Andeu Chéniera sa alternujú Alberto Profeta (Taliansko) a Zi-Zhao Guo (Čína), rolu Maddaleny di Coigny stvárňujú Patrícia Malovec a Mária Porubčinová, úlohu Carla Gérarda spovajú Šimon Svitok a Zoltán Vongrey. Opera „Andrea Chénier“ sa stala hajlajtom a zároveň vyvrcholením sezóny 2022/2023.

Z recenzie Pavla Ungera vyberáme: „Dalo by sa hovoriť o mnohých detailoch, ktoré sa inscenačnému tímu na obmedzenej javiskovej ploche podarilo zrozumiteľne vytvoriť, ale písané slovo nenahradí živý vnem. Andrea Chénier je nesporne najvydarenejšou inscenáciou Andrey Hlinkovej a jej spolupracovníkov.“ (Pavel Unger, Opera Slovakia)

Do dramaturgie Štátnej opery pribudli štyri pekné inscenácie, ktoré si našli svojich priaznivcov. Veríme, že to tak bude i v nadchádzajúcej sezóne 2023/2024, lebo „Odišiel kráľ, nech žije kráľ!“