Domov > Objavná dramaturgia a osobnosti slovenskej opery

Objavná dramaturgia a osobnosti slovenskej opery

Druhá polovica 60. a prvá polovica 70. rokov priniesli postupnú personálnu konsolidáciu súboru, pričom sa situácia citeľne zlepšila najmä po obmedzení zájazdovej činnosti. Piliermi dramaturgie sa stali operné diela komornejšieho charakteru, ktoré zodpovedali veľkosti sólistického ansámblu, kolektívnych telies i samotnému priestoru Národného domu. Tento repertoár bol na jednej strane sporadicky obohacovaný o výpravnejšie tituly, na druhej strane ho každoročne odľahčovali operetné či muzikálové tituly. 

Georges Bizet - Carmen, 1962. Oskar Kobela, Drahomíra Drobková

Jacques Offenbach - Hoffmannove poviedky, 1969. Edita Gruberová a Andrej Bystran

Pretrvávajúcou bolesťou ostával nedostatok kádrov, keďže odchovancov bratislavskej VŠMU a konzervatórií regionálne divadlo nelákalo. Napriek tomu sa našli mladí talentovaní umelci, ktorí uprednostnili získavanie profesionálnych „ostrôh“ v Banskej Bystrici pred márnym krúžením okolo Slovenského národného divadla. Najžiarivejšou hviezdou medzi nimi bola koloratúrna sopranistka Edita Gruberová, ktorá sa po učňovských sezónach v DJGT (1968 – 1970) rozbehla rovno v ústrety svetovej kariére. 

Ján Cikker - Beg Bajazid, 1966. Marie Urbanová, Drahomíra Drobková, Štefan Babjak

Ludwig van Beethoven - Fidelio, 1965. František Maceška, František Longauer, Marie Urbanová a Milan Kopačka

Johann Sigismund Kusser - Jaroslav Meier - Erindo, 1969, slovenská premiéra. Dagmar Rohová a Oskar Kobela

Medzinárodný úspech dosiahli aj ďalší umelci, ktorí spojili mladé roky s Banskou Bystricou, napr. dirigent Ján Valach, sopranistka Ľubica Orgonášová, tenorista Vojtech Kocian, basista Sergej Kopčák a ďalší. No ešte viacej bolo tých, čo banskobystrickému divadlu zasvätili veľkú časť profesionálneho života. 

Amilcare Ponchielli - La Gioconda, 1971, slovenská premiéra. Dagmar Rohová a Ľudmila Vyskočilová

Giacomo Puccini - Bohéma, 1971. Božena Fresserová

Bez nároku na úplnosť a s prosbou o ospravedlnenie všetkým, ktorí sa do tohto výpočtu nedostali, spomeňme popri už zmienených sólistoch Márii UrbanovejDagmar RohovejLadislavovi Longauerovi a Štefanovi Babjakovi aj Andreja BystranaMilana SchenkaLudmilu Vyskočilovú, Jána ZemkaJaroslava KoscaMikuláša DobošaBoženu FresserovúJarmilu VašicovúBoženu LenhardovúMáriu MurgašovúIgora LackaZoltána VongreyaAlenu HodálovúEmíliu RothovúOľgu HromadovúŠimona Svitka a ďalších. 

Giuseppe Verdi - Simone Boccanegra, 1976. Dagmar Rohová a Štefan Babjak

Giacomo Puccini - Dievča zo zlatého Západu, 1978

Po hudobnej stránke súbor profilovali dirigenti Ján KendeAnton BuranovskýVojtech JavoraMiroslav ŠmídJaroslav Krátky a iní. V novom miléniu to boli Igor BullaPavol Tužinský a najmä Marián Vach, pod vedením ktorého sa banskobystrický orchester vypracoval na technicky disciplinované muzikálne teleso, schopné zvládnuť aj najnáročnejšie partitúry bez výraznejších externých výpomocí. 

Franz Lehár - Gróf z Luxemburgu, 1980. Emília Rothová, Juraj Sanitra a členovia a členky speváckeho zboru

Vo výpočte hudobníkov nemožno zabudnúť ani na záslužnú mnohoročnú činnosť korepetítorky, zbormajsterky a príležitostnej dirigentky Dariny Turňovej. V šesťdesiatročnom zozname domácich i hosťujúcich režisérov figurujú Drahomíra BargárováBranislav KriškaKornel HájekVáclav VěžníkKoloman ČillíkPeter Dörr, po roku 1989 najmä Marián ChudovskýMartin Bendik a iní. 

Gaetano Donizetti - Zvonček, 1989, slovenská premiéra. Eva Krčmáriková (Lucká) a Štefan Babjak

Dlhoročným šéfom výpravy bol výtvarník Pavol Herchl, výrobu v dielňach umelecky aj technicky pozdvihol scénograf Otto Šujan. Popri vyššie spomenutom objavovaní speváckych talentov je pre banskobystrickú operu príznačné aj odklínanie bielych miest našej opernej dramaturgie. Počas šesťdesiatročnej existencie uviedol súbor v slovenskej premiére viac než štyri desiatky opier. Niektoré ostali v rovine repertoárovej rarity, iné zapísali Banskú Bystricu do národnej divadelnej histórie. Za zvláštnu pozornosť stojí, že zvyčajne (najmä počnúc osemdesiatymi rokmi) nešlo o náhodný výber, ale o systematické objavovanie istého segmentu tvorby. 

Ernanno Wolf Ferarri - Zuzankino tajomstvo, 1989. Milan Schenko a Alžbeta Brezňanová (Trgová)

Francesco Cilea - Adriana Lecouvreur, 1985, Alena Hodálova, Pavol Dvorský

Práve vďaka Banskej Bystrici sa začala oneskorená renesancia predverdiovského belcanta. Na jej začiatku stála Donizettiho buffa Viva la mamma (1983): dielo, ktoré o tri roky neskôr vošlo do dejín slovenskej opery ako operno-režisérsky debut Jozefa Bednárika v Komornej opere Slovenskej filharmónie, zažilo vydarenú slovenskú premiéru v banskobystrickom DJGT. 

G. Verdi - La Traviata 1994. V popredí Gurgen Ovsepjan

Gaetano Donizetti - Viva la mamma, 1983, slovenská premiéra. Milan Schenko a Dagmar Rohová

V sezóne 1992/1993 sa v meste pod Urpínom odohrali slovenské premiéry hneď dvoch diel interpretačne náročného ranoromantického štýlu: Donizettiho drámy Favoritka a Rossiniho komickej opery Il signor Bruschino. Táto ambiciózna dramaturgická línia pokračovala aj v novom miléniu, keď Štátna opera ako prvá na Slovensku naštudovala Donizettiho Lindu di Chamounix (2009) a Máriu Stuartovú (2015), Belliniho Puritánov (2001) i Kapuletovcov a Montekovcov (2007) či najnovšie Rossiniho Otella (2019). Banskobystričania pre slovenských milovníkov opery objavili tiež diela mladého Giuseppe Verdiho – Arolda (1993), Ernaniho (1999) a Atillu (2005), a po tridsiatich rokoch rehabilitovali pôvodnú verziu jeho Luisy Miller (1995), na Slovensku dovtedy známu len z oklieštenej podoby v košickom Štátnom divadle. 

Ďalšie rané verdiovky zazneli na Zvolenskom zámku v koncertných uvedeniach, vyšperkovaných vynikajúcimi zahraničnými hosťami (Bitka pri LegnaneAlziraLombarďaniaZbojníci, Jana z Arku).

Zámocké hry zvolenské, 1980

Naši partneri