Domov > Koncert Pocta Lehárovi. Kto bol Franz Lehár?

Koncert Pocta Lehárovi. Kto bol Franz Lehár?

Milí priaznivci operetného umenia, prinášame vám záznam koncertu Pocta Lehárovi. Štátna opera tak vzdáva hold velikánovi operety a autorovi desiatok nesmrteľných melódii. Práve v tomto roku si pripomíname 150 rokov od narodenia Franza Lehára, a tým aj jeho obdivuhodne životaschopné dielo. Na našom javisku sme uviedli jeho operety Veselá vdovaZem úsmevovPaganini, Gróf z LuxemburguGiudittaCigánska láska a Cárovič. Prvé dve z menovaných sa do nášho repertoáru vracajú opakovane.

 LINK NA ONLINE KONCERT: https://navstevnik.online/podujatie/pocta-leharovi/

Komorný koncert Pocta Lehárovi. Klavírny sprievod: Martina SVITKOVÁ. Foto z videa.

Franz Lehár do sveta operety vstúpil v čase, kedy „zlatá éra“ tohto žánra vo Viedni na konci 19. storočia odznievala. Zdalo sa, že opereta ustrnula na slepom bode revuálnych predstavení a spela k úpadku. Lehár svojou tvorbou priniesol nový vietor, po ktorom diváci dychtili. Zabránil ďalšiemu devastovaniu tohto žánra a hudobne priniesol vysokú kvalitu tvorby. Literatúra neraz uvádza jeho pôsobenie ako „strieborný vek viedenskej operety“.

Franz Lehár sa narodil do rodiny, ktorá mala korene na moravsko-českom pomedzí. Jeho predok v otcovej línii údajne prišiel na územie Čiech s napoleonskými vojskami a bol zajatý v bitke u Slavkova v roku 1805. Rozhodol sa dezertovať z francúzskej armády a ostal na Morave. Tento Francúz s priezviskom Le Harde (z toho Lehár) bol Franzovým prastarým otcom. Otec slávneho skladateľa bol prvým v rodine, ktorý sa profesionálne živil hudbou: bol hráčom na lesný roh a postupne sa vypracoval až na vojenského kapelníka. Počas toho, ako pôsobil vo funkcii hudobného strážmajstra 30. pešieho pluku v Komárne sa oženil s maďarskou Nemkou Christine Neubrant a 30. 4. 1870 sa im tu narodil syn Ferenc (neskôr sa podpisoval po nemecky Franz). Franz už od malička cestoval s rodičmi po celom Rakúsko-Uhorsku, podľa toho, kam otca odvelili. V roku 1880 Lehárovci prišli do Budapešti. Tu Franz študoval na gymnáziu (s biednymi výsledkami) a vďaka evidentnému hudobnému talentu začal navštevovať hodiny klavíra. Neskôr ho rodina poslala k strýkovi Antalovi do Šternberku, aby sa okrem rodnej maďarčiny naučil rozprávať aj po nemecky a navyše, strýko Antal viedol mestskú kapelu, takže mladý Lehár sa mohol naďalej venovať hudbe.

Komorný koncert Pocta Lehárovi. Sólistky Patrícia MALOVEC a Katarína PROCHÁZKOVÁ. Foto z videa.

Už ako 12-ročný bol prijatý na štúdium husľovej hry na pražské konzervatórium, pričom jeho spolužiakmi boli neskôr tiež známi skladatelia Oskar Nedbal (1874 ‒ 1930), Vítězslav Novák (1870 ‒ 1949) či Josef Suk (1874 ‒ 1935). Práve tu mu Antonín Dvořák (1841 ‒ 1904) odporučil, aby sa venoval komponovaniu. Tomu sa napokon priučil u uznávaného skladateľa Zdeňka Fibicha (1850 ‒ 1900). Po ukončení štúdia nastúpil ako 1. huslista do divadelného orchestra v Elberfeld-Barmene a zakrátko začal pôsobiť ako koncertný majster v orchestri svojho otca vo Viedni. Už ako 20-ročný sa postavil na čelo malého vojenského orchestra 25. pešieho pluku a prvým pôsobiskom sa mu stal Lučenec (1890 ‒ 1894). Stal sa tak najmladším vojenským kapelníkom Rakúsko-Uhorska. V tomto období sa pokúsil o svoje prvé divadelné dielo, operu Rodrigo. K prostrediu Lučenca sa vrátil vo svojej druhej operete Drotár (1902), kam zasadil dej. V roku 1894 získal post dirigenta jedného z rakúsko-uhorských námorných orchestrov, ktorý sídlil v Pule. S ním oboplával na lodi s menom Maria Teresia prakticky celú Európu. Práve počas tohto obdobia pracoval na svojej ďalšej, tento raz  dokončenej opere Kukučka. Lehár nadobudol pocit, že by sa mohol živiť komponovaním a opustil prestížny post vo vojsku. 

Komorný koncert Pocta Lehárovi. Sólista Šimon SVITOK. Foto z videa.

Do Viedne sa už natrvalo Lehár presťahoval v roku 1899, teda v čase, keď boli velikáni operety Johann Strauss a Karl Millöcker už po smrti. Práve tu sa začal hlboko zaujímať o operetu: napriek tomu, že nikdy predtým vo Viedni nežil, veľmi rýchlo sa zžil s duchom tohto mesta a jeho mentalitou ‒ a začal písať viedenskú hudbu. Šťastie mal aj na libretistu – Victor Léon (1858 ‒ 1940)  sa ukázal byť spoľahlivým spolutvorcom viacerých úspešných diel. Netrvalo dlho a zasadol na prázdny operetný trón. Prvotina Viedenské ženy (1902) zaznamenala väčší úspech než opera, no a Drotár(1902) sa už hral v celej monarchii. 

Závratný úspech priniesla Franzovi Lehárovi opereta Veselá vdova (1905) ‒ i napriek tomu, že reakcie kritiky po premiére neveštili nič dobré. Ľady sa však prelomili a „rozbehla“ sa s nevýdanou ľahkosťou po celom svete. V roku 1910 sa údajne odohralo až 18000 predstavení tohto diela v 10 jazykoch. Lehár sa stal slávnym a bohatým. Nasledovali úspešné predvojnové diela: Gróf z Luxemburgu (1909), Cigánska láska (1910), Eva (1911), Ideálna manželka (1913), Konečne sami (1914) a ď. Hrali sa od Londýna, cez Paríž až po New York. Lehár sa natrvalo usídlil v novom dome vo Viedni a kúpil si aj vilu v rakúskom Bad Ischli. Mal patent na úspech: vedel, aké príbehy publikum obľubuje, vychádzal z klasikov viedenskej operety a rád sa priučil aj od veľkých skladateľov svojej doby, najmä od Giacoma Pucciniho (1858 ‒ 1924), ktorého nesmierne obdivoval, fascinoval ho i Claude Debussy (1862 ‒ 1918) a Richard Strauss (1864 ‒ 1949). Umne vyžíval vtedy populárne tance, využíval exotizmy, nebál sa načrieť do folklóru, ovplyvňoval ho stále viac módny jazz ‒ esenciu všetkých týchto vplyvov pritom dokázal pretaviť cez seba a svoju hudbu rafinovane a bohato inštrumentovať.

Komorný koncert Pocta Lehárovi. Sólista Dušan ŠIMO. Foto z videa.

Prvá svetová vojna skladateľa hlboko zasiahla a priniesla mu i určitú tvorivú krízu. Ku komponovaniu sa dokázal primäť na prelome 20. a 30. rokov a urobil dobre ‒ opäť vytvoril diela, ktoré mu priniesli slávu: Paganini (1925), Gigolette (1926), Cárovič (1927), Friederika (1928), Zem úsmevov (1929), Krásny je svet (1931). Posledným dielom bola Giuditta (1934), ktorej premiéru si mohli poslucháči vypočuť takmer na 120-tich rozhlasových staniciach v priamom prenose. Významnú úlohu niektorých z týchto operiet zohral výborný a veľmi agilný tenorista Richard Tauber (1891 ‒ 1948), ktorému Lehár svoje hlavné postavy doslova „ušil na mieru“.

Operetou Paganini (1925) Lehár dospel k novému hudobnému výrazu, ktorý rozvíjal až do konca svojej tvorby. Práve tu po prvýkrát nachádzame rozmerné molové kantilény, také typické pre jeho neskoré diela. Prostredníctvom nich exponoval rozmer citov a vášne v dielach do nebývalých rozmerov. Nasledoval Cárovič (1927) so široko koncipovanými zbormi a napokon aj najúspešnejšia opereta tohto obdobia, Zem úsmevov (1929). V 30. rokoch bol Franz Lehár na vrchole slávy, dirigoval svoje diela po celej Európe. Jeho scénické dielo tvorilo dovedna 38 operiet a 2 opery a jedna hudobná rozprávka. 

Franz Lehár

2. svetová vojna priniesla do Lehárovho života traumu, keďže jeho manželka bola židovského pôvodu. Aby ju zachránil venoval nacistickému Nemecku tantiémy z uvádzania svojich diel v zahraničí. Skladateľ nebezpečenstvo podcenil a rozhodol sa neemigrovať. V lete 1939 si gestapo prišlo do Bad Ischlu po jeho manželku. Zachránil ju Lehárov telefonát s ríšskym miestodržiteľom Brüchlom a k záchrane pravdepodobne prispel aj fakt, že sám Hitler bol obdivovateľ Veselej vdovy. Vojnu síce Lehárovci prežili, no len o pár rokov: jeho žena Sophie zomrela v roku 1947 a Franz o rok po nej vo svojej vile v Bad Ischli v Rakúsku, kde je i pochovaný.

Poďte s nami zažiť komorný koncert sólistov Štátnej opery venovaný 150. výročiu narodenia nestora rakúskej operety Franza Lehára. Už túto sobotu 12. 12. 2020 o 19.00 na https://navstevnik.online/podujatie/pocta-leharovi/ .

Naši partneri