Emmerich Kálmán spolu s Lehárom a Straussom patrí k najvýraznejším predstaviteľom viedenskej operety, s ktorou sa spájajú i jeho najslávnejšie diela: Čardášová princezná (1915), Grófka Marica (1924) či Cirkusová princezná (1926). Sila Kálmánových kompozícií spočívala najmä v schopnosti adaptovať do prostredia operety ľudový prvok, najmä v podobe čardášu. Práve tento tanec perfektne vyhovoval operetnej maniere a stal sa Kálmánovou špecialitou. Zároveň bol schopný rozšíriť svoje výrazové prostriedky o prvky exotiky (populárne nielen v operetnom žánri) či džezu. Grófka Marica sa spája s neskorším obdobím Kálmánovej tvorby. Dostala prívlastok ako „najmaďarskejšia opereta“ a radí sa k posledným veľkým klasickým dielam svojho žánra. Dejovo nás prenáša do začiatku 20. storočia na maďarské panstvo krásnej a bohatej grófky Marice. Práve sem sa nechá inkognito najať za správcu schudobnený gróf Tasilo. Chce tak zarobiť peniaze na veno svojej sestry. Ako inak, medzi mladými ľuďmi vzplanie láska, no tá je komplikovaná viacerými zauzleniami a peripetiami, ale napokon sa príbeh končí šťastne. V Theatri an der Wien, kde mala premiéru, ľudia šaleli: hitom sa stalo každé jedno hudobné číslo diela.