90. roky priniesli najprogresívnejšie operné divadlo
Domov/ Aktuality/ 90. roky priniesli najprogresívnejšie operné divadlo
Publikované: 19. Máj 2020

90. roky priniesli najprogresívnejšie operné divadlo

Rok 1989 bol veľkým spoločensko-politickým medzníkom a do dôsledkov to platilo aj banskobystrickú opernú scénu. Práve v tomto období vrcholila umelecká i návštevnícka kríza, ktorú umocnila hrozba zrušenia divadla.

G. Donizetti - Don Pasquale, 1998. Igor Lacko a Alžbeta Trgová

Nevyhnutná ekonomická reforma po Novembri 1989 mala bolestný dopad na občanov Slovenska vo všetkých životných oblastiach, kultúru nevynímajúc. Banskobystrická opera sa trápila nielen s diváckym nezáujmom, ale aj s nedostatočným personálnym pokrytím, od sólistického ansámblu cez kolektívne telesá až po technický personál.

G. Verdi - Rigoletto 1997. Jaroslav Kosec

Ako to však pri životaschopných organizmoch býva, pád takmer na dno nielen prežila, ale sa od neho s obdivuhodnou silou odrazila k svojmu – podľa operných znalcov v doterajšej histórii divadla zatiaľ neprekonanému – vrcholu v polovici 90. rokov. V tomto období sústredil riaditeľ Jaroslav Smitka v banskobystrickej opere viacerých ambicióznych tvorcov a dal im dôveru na presadzovanie ich zámerov. Umeleckým šéfom súboru sa stal najvýznamnejší slovenský režisér druhej polovice 20. storočia Branislav Kriška.

Veselohra na moste. Vľavo Stanislav Matis

Popri rešpektovanom umelcovi a pedagógovi sa výrazne uplatnili aj jeho nadaní absolventi z VŠMU Marián Chudovský a najmä Martin Bendik, tvoriaci v tíme s talentovaným generačným druhom, výtvarníkom Alešom Votavom. Mladý tím dopĺňali dirigent Pavol Tužinský a choreografka Zuzana Hájková, ktorá do banskobystrického divadla nastúpila s cieľom postaviť baletný súbor na úroveň samostatného telesa.

C. M. von Weber - Čarosterlec, 2002. Robert Remeselník a Ľjubov Šarnina

V septembri 1992 sa Banskobystričania s úspechom predstavili na Bratislavských hudobných slávnostiach, následne podnikli zájazdy do talianskeho Bergama, cyperskej Nikosie a švajčiarskeho Vevey. V polovici 90. rokov bol banskobystrický ansámbel na vrchole aj vďaka talentovaným interpretom v zenite umeleckých síl (Mária Tomanová, Margaréta Vajdová, Gurgen Ovsepian, Sergej Tolstov, Zoltán Vongrey a ď.).

G. Puccini - Tosca, 2000. Peter Svetlík a Zoltán Vongrey

Nárast kvality hudobných i divadelných naštudovaní si všímala tiež slovenská kritika, ktorá Banskú Bystricu prezentovala ako súbor s koncepčným dramaturgickým programom a pozoruhodnými interpretačnými výsledkami. Zaslúžene: inscenácie FavoritkaAroldoLuisa Miller (a ďalšie) sa v režijnej aj hudobno-speváckej zložke stali „topkami“ prebiehajúcich operných sezón. To všetko sa odrazilo nielen vo zvýšenom záujme divákov, ale tiež v náraste reputácie divadla u predstaviteľov mesta a sponzorov, pre ktorých sa návšteva opery stala dôležitou spoločenskou udalosťou. Bystričania sa jednoducho naučili byť na svoju operu hrdí.

G. Verdi - Ernani, 1999. Zľava Andrej Izugrafov, Zoltán Vongrey, Šimon Svitok, Stanislav Matis, Mária Tomanová

Začiatok súčasnej etapy banskobystrickej opery by sme mohli datovať rokom 1999. Vtedy sa divadlo opäť osamostatnilo z krátkodobého neorganického zväzku s činoherným DJGT Zvolen (1996 – 1999) a po náročnej transformácii slovenskej divadelnej siete ostalo (spolu so Slovenským národným divadlom, Divadlom Nová scéna Bratislava a Štátnym divadlom Košice) jedným z mála divadelných domov v priamej pôsobnosti Ministerstva kultúry SR. Riaditeľom inštitúcie je od roku 1996 Rudolf Hromada, na poste umeleckého šéfa sa odvtedy vystriedali Pavol Smolík (1996 – 1998), Marián Vach (1999 – 2001, 2005 – 2011; v súčasnosti pôsobí ako šéfdirigent) a Šimon Svitok (od 2011 dodnes).

B. Martinů - Veselohra na moste, 2002. Eva Lucká, Peter Ďurovec, Stanislav Matis, Alžbeta Trgová, Ivan Zvarík

C. M. von Weber - Čarosterlec, 2002. Robert Remeselník a Ivan Zvarík

D. Dinková - B. Kostka - Krvavá svadba, 2002. Jelena Kirilová a Michal Mikeš

G. Donizetti - La Favorita, 1992. Alena Hodalová

 

G. Orff - Catulli Carmina, 2002

G. Puccini - Tosca, 2000. Mária Tomanová

G. Puccini - Tosca, 2000. V strede Štefan Babjak

G. Puccini - Tosca, 2000. Zoltán Vongrey

G. Verdi - Aroldo, 1993. Gurgen Ovsepjan

G. Verdi - Ernani, 1999. Šimon Svitok a Igor Lacko

G. Verdi - Ernani, 1999

G. Verdi - La Traviata, 1994. Margaréta Vajdová

G. Verdi - La Traviata, 1994. Vľavo Gurgen Ovsepjan, vpravo Margaréta Vajdová

G. Verdi - La Traviata, 1994

G. Verdi - Luisa Miller, 1995. Mára Tomanová a členovia speváckeho zboru

G. Verdi - Maškarný bál, 2002. Jitka Sapara-Fischerová

G. Verdi - Maškarný bál, 2002. Vpravo Alžbeta Trgová

G. Verdi - Nabucco, 1996. Mária Tomanová a Jaroslav Kosec

G. Verdi - Rigoletto, 1997. Alžbeta Trgová

V. Bellini - Puritáni, 2001. Alojz Harant a Alžbeta Trgová

V. Bellini - Puritáni, 2001. V strede Alžbeta Trgová

Ďalšie aktuality

Podcasty

Naši partneri