Milí priatelia,

práve sa skončila ďalšia divadelná sezóna. Som presvedčený, že sa zaradí k tým, na ktoré sa bude dlho spomínať.   

Na jej začiatku sme boli plní odhodlania dôstojne si pripomenúť 60 rokov od vzniku prvej profesionálnej divadelnej scény v meste pod Urpínom. S hrdosťou sme odpremiérovali Foerstrovu Evu, ktorá sa po šesťdesiatich rokoch vrátila na naše javisko, aby nám pripomenula obrovskú silu, chuť a entuziazmus všetkých zakladajúcich členov nášho divadla. Zažili sme popremiérové stretnutia s ľuďmi, ktorí si ešte živo pamätali slávnostný deň prvého otvorenia opony vtedajšej banskobystrickej Spevohry. Bolo to skutočne vzácne a emotívne prepojenie histórie so súčasnosťou. Desaťročia spomienok umocnilo aj vydanie fotografickej knihy „60 rokov Štátnej opery vo fotografiách“, ktorá bola adresovaná práve tomuto míľniku nášho divadla.

Nasledovala ďalšia udalosť sezóny, a to svetová premiéra operety banskobystrického rodáka Jána Móryho – Slečna vdova. Po mnohých peripetiách sme tak splatili dlh umelcovi, ktorého dielo muselo čakať na svoje prvé uvedenie v rodnom meste 84 rokov. Na slávnostnej premiére sme mali česť privítať dcéru a vnuka pána skladateľa Móryho, ktorí nás poctili svojou návštevou. Rovnako nás potešila nečakaná návšteva opernej divy Ľubice Orgonášovej, ktorá práve na javisku v Banskej Bystrici odštartovala svoju svetovú kariéru a stala sa ozdobou všetkých najväčších operných domov sveta. Opäť nás ovládli chvíle plné nádherných spomienok a príbehov z doby minulej. Z doby, keď sa kreovala tvár a budovali pevné základy existencie terajšej Štátnej opery.

Na vianočné sviatky nás naladil zbor Štátnej opery na svojom Vianočnom koncerte a po privítaní nového roka 2020 Novoročným koncertom orchestra Štátnej opery, sme začali pripravovať ďalšiu premiéru sezóny. Tentokrát patrila našej tanečnej zložke. Divadlom začal čoraz častejšie znieť hlas slávnej Edtih Piaf a každým dňom získavala svoju konkrétnejšiu javiskovú podobu. Našu prácu v tomto období už začali ovplyvňovať obavy z postupne sa rozširujúcej hrozby menom Koronavírus. Úspešne sme ale ešte stihli zrealizovať hosťovanie v novootvorenej Štátnej opere Praha, kde sa náš súbor predstavil s inscenáciou La Gioconda a po návrate pokračovali finálne prípravy na premiéru príbehu nesmrteľnej Edith Piaf. Osud nám bol naklonený a vypredané hľadisko oboch premiér nadšene tlieskalo novému prírastku nášho repertoáru. 

Našu radosť zakrátko vystriedala neistota a strach z pandémie, ktorá zavládla celým svetom a zásadne ovplyvnila nás všetkých. Po potlesku a ováciách pre Piaf zavládlo hrozivé ticho. Ešte hrozivejší bol pocit neistoty, ako dlho zostane divadlo prázdne a kedy budeme môcť opäť privítať našich divákov. Kontakt s fanúšikmi nášho divadla sa tak presunul do online priestoru a veľmi nás tešil živý záujem o naše kvízy, rozhovory, či rôzne aktivity približujúce históriu i súčasnosť Opery v Banskej Bystrici.

Pre každého umelca je však javisko posvätným miestom a je pre neho cťou sprostredkovávať svoje umenie návštevníkom. Dosky, ktoré znamenajú svet, sú neodmysliteľnou súčasťou všetkých, ktorí zasvätili svoj život divadlu. Náš divadelný život nám nesmierne chýbal. Život a riadenie osudu je však nevyspytateľné a neostávalo nám nič iné, ako sa mu podriadiť. Možno sme to my, ľudia, potrebovali k uvedomeniu si skutočných hodnôt nášho bytia. Aby sme boli nútení sa zastaviť v našich hektických životoch naplnených behom za všemožnými výdobytkami rýchlej, modernej a materiálnej doby. Aby sme sa pokúsili opäť nájsť samých seba a uvideli okolo nás tých, ktorých sme často prehliadali. Čas strávený s našimi rodinami či blízkymi nám mal ukázať, čo je dôležité a že veľa vecí, ktoré sme dovtedy pokladali za prvoradé, boli len krásnym pozlátkom zakrývajúcim častokrát iba prázdnotu. Len sme si to nechceli pripustiť. Som rád, že spoločnou disciplínou a vzájomnou ohľaduplnosťou, sme dospeli ku dňom, keď sa postupne môžeme vracať k našim bežným životom. Pevne verím, že väčšina z nás aj so zmeneným pohľadom na svet a s novým odhodlaním žiť svoj život tak, aby sme na jeho konci nemuseli nič ľutovať.

Nesmierne nás potešil obrovský záujem divákov o posledných päť predstavení divadelnej sezóny. Skutočne sme neverili, že nám bude umožnené ešte v júni otvoriť našu oponu. Boli to priam sviatočné večery, keď potlesky divákov zneli pre nás účinkujúcich ešte krajšie ako kedykoľvek predtým. Ďakujeme vám!

Poďakovanie za uplynulú sezónu patrí aj všetkým mojim kolegom, ktorí často i napriek zložitým podmienkam odvádzajú svoju prácu s profesionálnou cťou a prvoradým záujmom o diváka. A nie sú to len tí na javisku. Je to množstvo ďalších ľudí participujúcich na každom jednom predstavení, bez ktorých by divadlo nebolo divadlom. Myslím, že môžem sľúbiť za všetkých, že ak to situácia dovolí, v novej divadelnej sezóne urobíme všetko preto, aby boli návštevy v našom divadle naďalej vždy príjemnými stretnutiami s umením. 

Milí priatelia, kolegovia, kolegyne a všetci milovníci divadla,

prajem vám príjemné leto plné optimistických dní v kruhu vašich najbližších, nech ste kdekoľvek na svete. Je totižto úplne jedno, kde sa človek nachádza. Všade tam, kde má pri sebe najdôležitejších ľudí svojho života, dokáže byť šťastný a cítiť „stred vesmíru“.

Dovidenia v novej divadelnej sezóne, v ktorej sa snáď všetci v plnom zdraví stretneme.

Šimon Svitok
Umelecký šéf Štátnej opery