Aké predstavenie z aktuálneho repertoáru Štátnej opery je Vám najbližšie a prečo?

Veľa mojich kolegov sa už vyjadrilo, že je ťažko odpovedať na takúto otázku. Každý umelec si postupom času nájde svoju cestu ku každému predstaveniu v ktorom účinkuje. V mojom prípade to nie vždy býva „láska na prvý pohľad“ a s niektorými postavami si musíme k sebe nájsť cestu. Niekedy to aj „iskrí“ – o tom by svoje vedela povedať moja manželka. Ale väčšinou nastane bod, keď ma dielo pohltí a vzájomne sa stávame súčasťou jeden druhého.

Určite medzi moje „javiskové lásky“ patrí Onegin, na ktorého i napriek náročnému študijnému procesu, nikdy nezabudnem. Veľmi výnimočným je pre mňa Oswald v životopisnom predstavení Verdi a z najnovších inscenácii vo mne silno zarezonoval Samko z Foerstrovej Evy, ktorý v sebe skrýva neuveriteľnú silu emócií. A z tých „veselších“ má pevné miesto v mojom srdci Boni z Čardášovej princeznej, ktorý ma donúti usmievať sa aj vtedy, keď na úsmev nemám náladu. Som veľmi vďačný môjmu javiskovému životu!

Ako prežívate súčasné obdobie? 

Myslím si, že súčasné obdobie nie je pre nikoho jednoduché. Či už to všetko prežíva tak, alebo tak. Snažím sa na dianie okolo reagovať s chladnou hlavou a triezvym úsudkom, aj keď je to, vzhľadom na moju občasnú výbušnosť, niekedy ťažké. Vo všetkom mi pomáha moja rodina a moji najbližší. To je v dnešnej dobe asi jediná istota. A tak trávime naše chvíle spoločne možno viac ako inokedy. V uplynulom období sme spolu prebrázdili Slovensko, ktoré nám dokáže ponúknuť naozaj krásne možnosti na relax či výlety. A strávili sme aj niekoľko spoločných večerov pozeraním záznamov predstavení zo svetových operných scén, či vynikajúcich filmov, na ktoré v bežnom pracovnom kolobehu nemáme veľa času.

V týchto dňoch sa však už aktívne pripravujem na našu najbližšiu premiéru opery Turandot, ako aj ostatné predstavenia a projekty, ktoré ma čakajú v najbližšom období. A keďže som okrem sólistu aj umeleckým šéfom našej opery, snažím sa, spolu s mojimi kolegami, organizovať a pripravovať všetko preto, aby divadlo fungovalo tak ako má, a aby sme mali všetci vytvorené čo možno najlepšie podmienky pre prácu.  

Čo by ste odkázali svojim divákom?

Že sa na nich už veľmi teším! Bez divákov je každý umelec ako bez vzduchu. Chýba nám ich energia, ich spätná väzba, ich smiech či plač, ktorými nám dávajú najavo svoje emócie na predstaveniach. Vážim si každého jedného diváka, ktorý nás navštívi. A tak sa snažím na javisku dať zo seba všetko čo viem v každom prípade. Či je v hľadisku päťdesiat, alebo tisíc ľudí. 

Milí priatelia, verím, že čoskoro pominie celý tento marazmus okolo pandémie a opäť budeme môcť bez obáv a štítenia objať jeden druhého, podať si ruky bez toho, aby sme si ich museli vzápätí dezinfikovať. Vydržme teda byť zodpovední, trpezliví a optimistickí, aby sme čo najskôr mohli opäť žiť naše normálne životy. Prajem vám všetko dobré a do skorého stretnutia v divadle.