Uvedením klasického baletu Sergeja Prokofieva Romeo a Júlia sa do medzinárodných osláv tanca zapája aj baletný súbor Štátnej opery. Ide o vyprofilované umelecké teleso, ktoré, navyše, v roku 2022 získalo status samostatností v rámci svojej zriaďovateľskej inštitúcie, Štátnej opery. História tohto telesa však siaha oveľa hlbšie, až do roku 1959. Poďme sa na ňu pozrieť bližšie:

Baletný súbor predstavoval integrálnu zložku umeleckého ansámblu dnešnej Štátnej opery už od jeho vzniku v roku 1959. Vtedy ešte ako členovia Spevohry DJGT (pôvodný názov Štátnej opery) začali účinkovať v operných a operetných inscenáciách, no pribúdali i samostatné baletné inscenácie: prvou sa stala Snehulienka (1960) v choreografii F. O. Bernatíka. Odvtedy baletný súbor naštudoval rad samostatných titulov – spomeňme Vrchárska pieseň (1964), Keď srdiečko pobolieva (1972), Bachčisarajská fontána (1976) a Coppélia (1977), Ples kadetov (1981), Doktor Jajbolí (1982),Carmen (1983) a ď. V porevolučnom období sa zintenzívnili snahy o emancipáciu baletného súboru ako samostatnej umeleckej zložky divadla, reprezentované umeleckou šéfkou baletu Zuzanou Hájkovou. Tá vytvorila pozoruhodné kreácie v operných inscenáciách Orfeus a Eurydika (1991), Aroldo (1993), Martin a slnko (1994) i choreografiu celovečerného tanečného predstavenia Okno dotykov (1995) s hudbou Vladimíra Godára. Po odchode Hájkovej sa na post umeleckého šéfa baletu dostal Jurij P. Plavnik (1995 – 1997). V roku 1997 vzniklo v Banskej Bystrici Štúdio tanca pod vedením Zuzany Hájkovej, ktoré bolo súčasťou Štátnej opery, avšak so samostatným vedením.

V rokoch 2000 – 2003 sa vedúcou osobnosťou baletu Štátnej opery stala Dana Dinková, ktorá sa výrazne pričinila o profesionálny vzostup súboru a do repertoáru prispela svojimi netradičnými dielami s charakteristickým rukopisom. Spomenieme napríklad Krvavú svadbu (2000, 2002) a Gypsy roots-čilli-cigánske korenie (2001) s choreografiou Dany Dinkovej a Jaroslava Moravčíka. Dinková má z toho obdobia na konte aj scénickú hudobno-tanečnú kantátu Catulli Carmina (2002) či hudobno-dramatické tanečné divadlá Božský Amadeus (2003) a Biele peklo (2004). Po odchode Dany Dinkovej na jej miesto nastúpil Michal Mikeš (2003 – 2006) a po ňom prebral post šéfa Jozef Dolinský ml. (2006 – 2010). Počas jeho pôsobenia balet Štátnej opery premiéroval viacero inscenácií, niektoré vo vlastnej choreografii a réžii (Snehulienka a sedem pretekárov, 2006, Príbeh vojaka, 2007, Macbeth, 2007). Medzi ďalšie úspešné balety patria aj predstavenia Ferdo Mravec v choreografii D. Dinkovej (2000), Romeo a Júlia s choreografiou P. Šimeka (2003), Vták ohnivák a Petruška v choreografii J. Dolinského ml. (2009) a i.

Po odchode Jozefa Dolinského ml. sa umeleckou šéfkou baletu Štátnej opery stala opäť Dana Dinková, ktorá je na tomto poste doteraz. V ostatných rokoch mal balet viacero vlastných premiér, a to napr. Carmen (2012), Tanečný trojtitul(2016): Biele sny (choreografia Igor Vejseda), Faunovovo popoludnie (choreografia Boris Nebyla) a Svätenie jari(choreografia Ladislav Cmorej), Nemé tváre/Výkriky do ticha (2016, choreografia Dana Dinková), Romeo a Júlia (2018, choreografia Róbert Balogh), Edith Piaf (2020, choreografia Dana Dinková).

Poslednou inscenovanou premiérou a zároveň prvou inscenáciou v histórii samostatnosti baletu Štátnej opery je dielo choreografa P. Dolinského Anna Karenina z marca tohto roka.