スーパーコピー時計 スーパーコピー財布 スーパーコピーバッグ ブランドコピー時計 スーパーコピーヴィトン ブランドコピー コピーブランド ブランド偽物 ブランドアクセサリーコピー iphoneケースブランドコピー ブランド時計コピー 時計コピー ブランド激安 スーパーコピー 安全なサイト
Opereta | Štátna opera
Domov > Typ Predstavenia > Opereta

Opereta

Slečna vdova

Hudobná tvorba banskobystrického skladateľa a hoteliéra Jána Móryho je v súčasnosti neprávom zabudnutá. V čase jeho vrcholného pôsobenia (30. a 40. roky 20. storočia) boli pritom jeho diela uvádzané v celom Československu. Po 2. svetovej vojne jeho diela (aj vďaka perzekúciám počas komunizmu) však jeho dielo upadlo do nemilosti. Móry pritom vytvoril pritom vynikajúce opusy, a to predovšetkým na poli operetnej produkcie. K jeho najvydarenejším dielam patrí opereta Slečna vdova, ktorá sa uvádzala aj pod názvami Jeho tri vdovy, Douglas a jeho ženy či Die verte von rechts. Móry bol osobným založením lyrik, preferoval príjemné melodické línie, pričom v harmónii uplatňoval nielen klasické, ale aj modernejšie, bohatšie štruktúry. Nimi v súlade s inštrumentáciou dosahoval plnšiu farebnosť. Možno povedať, že jeho hudobnodramatické diela nesú vplyvy lehárovskej melodiky a kálmánovskej inštrumentácie, no v celkovom vyznení je jeho kompozičný jazyk s farebnou náladovosťou a uplatňovaním klasických valčíkových i módnych rytmov osobitý a typicky móryovský. Zaujímavosťou, že k operete Slečna vdova vytvoril texty piesní mimoriadne známy a obdivovaný herec a režisér prvorepublikových filmov Oldřich Nový. Ten i účinkoval pri premiére diela v Zemskom divadle v Brne v roku 1935. Na Slovensku bola táto opereta uvedená len raz, v Bratislave v roku 1940. Štátna opera sa rekonštrukciou tohto diela v hudobnom naštudovaní Jána Procházku a v réžii Tomáša Pilařa historicky po prvýkrát hlási k hudobnému odkazu svojho rodáka Jána Móryho.

Slovenčina

Grófka Marica

Emmerich Kálmán spolu s Lehárom a Straussom patrí k najvýraznejším predstaviteľom viedenskej operety, s ktorou sa spájajú i jeho najslávnejšie diela: Čardášová princezná (1915), Grófka Marica (1924) či Cirkusová princezná (1926). Sila Kálmánových kompozícií spočívala najmä v schopnosti adaptovať do prostredia operety ľudový prvok, najmä v podobe čardášu. Práve tento tanec perfektne vyhovoval operetnej maniere a stal sa Kálmánovou špecialitou. Zároveň bol schopný rozšíriť svoje výrazové prostriedky o prvky exotiky (populárne nielen v operetnom žánri) či džezu. Grófka Marica sa spája s neskorším obdobím Kálmánovej tvorby. Dostala prívlastok ako „najmaďarskejšia opereta“ a radí sa k posledným veľkým klasickým dielam svojho žánra. Dejovo nás prenáša do začiatku 20. storočia na maďarské panstvo krásnej a bohatej grófky Marice. Práve sem sa nechá inkognito najať za správcu schudobnený gróf Tasilo. Chce tak zarobiť peniaze na veno svojej sestry. Ako inak, medzi mladými ľuďmi vzplanie láska, no tá je komplikovaná viacerými zauzleniami a peripetiami, ale napokon sa príbeh končí šťastne. V Theatri an der Wien, kde mala premiéru, ľudia šaleli: hitom sa stalo každé jedno hudobné číslo diela.

Slovenčina

Zem úsmevov

Text: Ludwig Herzer a Fritz Lӧhner podľa Viktora Léona
Preklad: Miro Procházka

Opereta Zem úsmevov patrí k zlatému fondu svojho žánra. Jej kvality sú omnoho vyššie, než bolo v dobe jej vzniku bežné – v tomto zmysle autor Franz Lehár (1870 – 1948) nasadil latku skutočne vysoko, a to už v predchádzajúcich desaťročiach. Skladateľ sa totiž pokúsil povzniesť operetu smerom k serióznemu umeniu bez toho, aby skĺzol k revuálnosti, lacným efektom alebo gýču. Opereta Zem úsmevov (premiéra v roku 1929) v podobe, aká sa dnes uvádza najčastejšie je prepracovanou verziou staršieho diela Žltá kazajka. Až zmeny v librete i hudobnej forme zabezpečili operete nesmrteľnosť. Nejeden znalec sa o nej vyslovil, že spĺňa viaceré operné kritériá. Popri tom jej však nechýbajú ingrediencie, ktoré opereta má mať: páčivú melodiku, tanečné rytmy, exotiku, virtuózne pôsobiace vokálne i inštrumentálne party, no najmä príbeh o spaľujúcom ľúbostnom cite v rozdielnych kultúrnych prostrediach.

Slovenčina

Indigo

Libreto:   Maximilian Steiner
Preklad a úprava:   Július Gyermek

Indigo je prvou operetou Johanna Straussa mladšieho. Jej uvedenie v Štátnej opere je súčasťou Európskeho festivalu scénických diel Johanna Straussa (Europäisches Johann Strauss Bühnewerke-Festival, skr.: EJSF), ktorý sa koná v spolupráci s Viedenským inštitútom pre Straussov výskum (Wiener Institut für Strauss-Forschung). Festival prvýkrát v histórii prezentuje všetkých 17 scénických diel Johanna Straussa. Príbeh operety je preplnený komickými situáciami na pozadí zlých ekonomických pomerov v krajine kráľa Indiga. Je to neschopný vládca, ktorý prežíva len z daní obyvateľstva. Paralelne sa tu odohráva príbeh lásky Jania, naoko Indigovho radcu, a Fantasky, mladej Viedenčanky uväznenej v Indigovom háreme. Kde-tu sa pripletie muličiar Alibaba, ktorý by si v kráľovom háreme rád užil, ale nedarí sa mu, lebo jeho žena Tofana mu je stále v pätách. Triumfálna premiéra diela sa konala 10. februára 1871 vo Viedni.

Slovenčina

Grófka Marica

Libreto: Július Brammer a Alfréd Grünwald.
Slovenský preklad: Ladislav Holoubek.

Grófka Marica je jednou z najhranejších a najobľúbenejších operiet.
Dej sa odohráva v idylickej rezidencii jednej balkánskej ríše, kde sa spieva a tancuje čardáš. Schudobnený šľachtic Tasillo je zamestnaný ako správca statku bohatej grófky Marice. Tá svojho vidieckeho zamestnanca vôbec nepozná. Keď však znenazdajky navštívi svoje panstvo, kde chce na chvíľu uniknúť pred zástupmi nápadníkov, dôjde k osudovému stretnutiu. Zdá sa, že po počiatočnom flirtovaní nebude „neobyčajnému“ správcovi a bohatej grófke nič stáť v ceste ich lásky, keby..., keby nenastala komplikácia... O tom, že sa všetko na dobré obráti, nemôže byť pochýb. Veď hovoríme o jednej z najpopulárnejších Kálmánových operiet. Príťažlivé tanečné melódie a rytmy, piesne „Nás čaká Varaždín, Hraj Cigán“ a ďalšie, to je Grófka Marica.

Slovenčina

Cárovič

Opereta v troch dejstvách.

Libreto: Bela Jenbach a Heinz Reichert
Prebásnenie: Daniel Hevier

Veľká klasická opereta, ktorá vznikla podľa literárnej predlohy poľskej autorky Gabriely Zapolskej. Jej premiéra sa uskutočnila v roku 1927 v Berlíne, a to hneď s veľkým úspechom. Napriek tomu, že ide o dielo „ľahšieho žánru“, nechýbajú mu ani vážne tóny a ponúka vypäté melódie priam Pucciniovského štýlu, reprezentovaného dvomi ústrednými postavami (soprán, tenor). Dej operety bol pôvodne situovaný do 18. storočia a vystupoval v ňom Alexej Petrovič, syn cára Petra Veľkého. Cárovič sa zaľúbil do Fínky a odcestoval s ňou do exotického Talianska – pod tlakom otca sa však musel vrátiť naspäť do Ruska, kde bol uväznený.
Tvorcovia diela sa však napokon rozhodli zjemniť v tom čase politicky chúlostivé časti diela a dej preniesli o storočie neskôr, čím sa hlavná postava operety stratila oporu v dejinách. Dej operety však umožnil použiť ruské i talianske ľudové hudobné motívy, čo ju robí divácky i poslucháčsky atraktívnou i v súčasnosti.

 

Slovenčina

Veselá vdova

Libreto:   Victor Léon a Leo Stein
Prebásnenie a úprava textov:   Dalibor Heger a Dana Dinková

Veselá vdova je považovaná za Lehárovu najobľúbenejšiu operetu. Jedným z dôvodov je aj námet vychádzajúci z vtedajšej doby. Mladého grófa Danila z veľvyslanectva istého balkánskeho štátu vláda poverí, aby získal priazeň bohatej vdovy. Dôvodom je, na počudovanie, jej majetok. Danilovi sa úloha lovca majetku nepozdáva. Nakoniec sa, napriek politickým záujmom svojej krajiny, do krásnej Hany zamiluje a na svoje konto si pripíše pár miliónov. Pri komponovaní operety Lehár rafinovane využil vtedajšie moderné tance a melodiku obohatenú exotickými prvkami a slovanským koloritom. Premiéra diela sa konala 28. decembra 1905 v divadle Theater an der Wien.

Slovenčina

Cigánsky barón

Dielo Cigánsky barón dodnes patrí k stáliciam svetového operetného neba. Prekypuje tým, čím autor Johann Strauss ml. vládol najviac − iskrivou hudbou a farebnou symfonickou partitúrou s ľahko zapamätateľnými melódiami. Myslieť si, že ide o nejaké ľahké piesňové dielo, by však bolo veľkým omylom: skladateľ komponoval Cigánskeho baróna ako komickú operu a pokladal túto prácu, jednu zo svojich posledných, za dielo, vďaka ktorému sa nepochybne prejaví ďalší vzostup jeho invencie. Kvalitné libreto v spojení so skvelým hudobným spracovaním zaznamenali okamžitý úspech. Straussa zaujal román Móra Jókaiho Saffi a dohodol sa s ním na jeho zhudobnení. Zrodilo sa tak dielo, ktoré sa stalo nesmrteľným. Pre novú inscenáciu Cigánskeho baróna vzniklo v Štátnej opere i nové, moderné prebásnenie do slovenského jazyka, ktoré vytvoril Juraj Soviar.

Slovenčina

Vojvodkyňa z Chicaga

Libreto: Julius Brammer a Alfred Grünwald
Prebásnenie a úprava textov: Lenka Horinková

Opereta v dvoch dejstvách s libretom Juliusa Brammera a Alfreda Grünwalda mala premiéru  5.  apríla 1928 vo viedenskom Theater an der Wien. Témou zábavného príbehu je dobrodružná cesta dcéry milionára Miss Mary Loyd a jej bizarné predsavzatie kúpiť si v Európe palác aj s princom. V pestrej kompozícii sa miešajú prvky viedenskej hudobnej tradície a jazzu. Opereta zaznamenala v časoch svojho vzniku veľkú popularitu nielen v Európe ale aj USA a dodnes divákov oslovuje svojou sviežosťou.

Slovenčina

Cigánska láska

Libreto: Móric Mittelmann Dedinský
​Úprava libreta: Dana Dinková

 

Týmto dielom si skladateľ Franz Lehár splnil sen a napísal vskutku opernú operetu. V troch dejstvách prerozprával príbeh Zoriky, dcéry bojara Petra Dragotina. Zorika sa stane obeťou vlastných vášní.  Jej zámer vydať za sa snúbenca Jonela  spochybní príchod Jóžiho, excentrického cigánskeho huslistu.  Odpoveď na svoju dilemu či ostať vernou Jonelovi, alebo odísť s Jóžim hľadá Zorika v sne. Prostredníctvom neho spoznáva skutočnú lásku a zbaví sa svojich pochybností. Dielo je zmesou plnokrvnej hudby rakúsko-uhorského kultúrneho prostredia v Lehárovskom aranžmáne s najkrajšími čardášmi operetnej literatúry.

Slovenčina

Naši partneri