Domov > Typ Predstavenia > Opera

Opera

Don Giovanni

Opera opier. Tak zvyknú odborníci titulovať toto dielo Mozartovho zrelého génia z posledných rokov majstrovho života. V čom tkvie jeho výnimočnosť? Veď samotný dej – pomerne jednoduchý príbeh smilníka, ktorého prenasledujú obete jeho vášne – nevytvára a priori predpoklad pre vznik opery, ktorá by sa mala do dejín tohto druhu zapísať zlatými písmenami! Hoci Mozart v ničom nevybočuje z klasicistického kompozičného štýlu, hoci nijako nenarúša prísnu štýlovú „regulu", predsa len dáva dielu jasný punc originality, využívajúc pritom všetky polohy hudobného jazyka ako prostriedok pre kresbu charakterov a vzťahov. Autor akoby dôsledne premietal hudobný materiál na iné médium – na plochu sujetu – a každú spevácku ozdobu, každý súzvuk hlasov v ansámbloch, každú zmenu tempa (a tak ďalej a tak ďalej...) odôvodňuje, napĺňa, necháva „nasiaknuť" dramatickým významom. A tak, hoci sme aj navyknutí vykladať dejiny opery v ich chronologickej následnosti, Don Giovanni (tak ako napokon všetky fenomenálne umelecké diela) akoby sa dostával mimo čas a priestor – a fascinujúcou spätosťou hudby s mimohudobnými významami smelo konkuruje najlepším hudobným drámam všetkých období a proveniencií! 

UPOZORNENIE: V PREDSTAVENÍ SA STRIEĽA A POUŽÍVAJÚ STROBOSKOPICKÉ EFEKTY.

Slovenčina

Turandot

Posledná opera veľkého mága talianskej opery patrí k jeho najvyhľadávanejším dielam. Puccini si veľmi dal záležať na výbere jeho námetu – chcel, aby bolo dramatické, ale umožňovalo využívanie exotiky, fantázie a ilúzie ako zázemia pre veľký ľúbostný príbeh. Toto všetko našiel v príbehu, ktorý bol už predtým viackrát využitý ako námet pre opery – najznámejším sa ale stal vďaka Schillerovej dramatizácii a rozprávkovej hre C. Gozziho o čínskej princeznej Turandot. Exotický námet Pucciniho inšpiroval k využívaniu motívov tradičnej čínskej hudby a jej zvukovosti. Snažil sa využiť iné hudobné prostriedky, ako v jeho predchádzajúcej opere Madama Butterfly, tiež inšpirovanej ďalekým východom. Podarilo sa mu vytvoriť fantasknú a vášnivú. Skladateľ počas komponovania trpel vážnym onemocnením, ktorému napokon ešte pred dokončením diela podľahol. Zanechal však náčrty svojich ďalších hudobných myšlienok, vďaka ktorým mohla byť opera zrekonštruovaná a dokončená F. Alfanom. Ako kompletné trojdejstvové dielo bola uvedená v roku 1926 v milánskej La Scale.

Slovenčina

Eva

Opera Eva je najznámejšou operou romantického českého skladateľa Josefa Bohuslava Foerstera. Vznikla na jeho vlastné libreto vytvorené podľa hry Gabriely Preissovej Gazdina roba v roku 1889. Premiéra o rok neskôr spôsobila rozruch – naturalistická dráma zo života ľudu na moravskom Slovácku totiž predstavuje priamy protiklad k rozmarnému duchu vidieckej dediny, ktorý prezentoval Smetana vo svojej Predanej neveste. Foerster sa pritom nesnažil o hudobný folklorizmus tak, ako to bolo typické pre mnohé diela 19. a prelomu 19. a 20. storočia. Snažil sa vytvoriť univerzálnu hudobnú drámu, ktorá by sa mohla odohrávať kedykoľvek a kdekoľvek. Vidiecke prostredie vytvára kolorit príbehu a determinuje konanie postáv. Pod vplyvom hlbokého citového zaujatia, ktoré dalo podnet k tvorbe, vznikla lyrická, romanticky ladená opera. Má klasickú opernú stavbu s uzavretými číslami, pre charakteristiku postáv využíva príznačné motívy. Dominantnou postavou diela je Eva, ktorá ide za svojou láskou a šťastím proti pravidlám spoločnosti. Opúšťa svojho manžela Samka a odchádza žiť bez sobáša so svojím milencom Mánkom. Keď zistí, že sa Mánek kvôli nej nerozvedie, skočí zo zúfalstva do Dunaja. Opera Eva sa teda končí tragicky, avšak v súlade so skladateľovým presvedčením, že hudba nie je schopná vyjadrenia negatívnych pocitov. Smrť je katarziou, očistením, Eva umiera s vidinou raja. Štátna opera sa k tomuto titulu vracia i symbolicky po 60 rokoch, keďže bola vôbec prvou inscenáciou, ktorá bola na jej javisku uvedená.

Slovenčina

Sedliacka česť / Komedianti

Veristický dvojtitul Sedliacka česť (1890) a Komedianti (1892) patrí k zlatému fondu svetovej opery. Obe diela sú reprezentantmi operného prúdu, ktorý na konci 19. storočia zachvátil svet aj vďaka vernému zobrazovaniu ľudských emócií, vášní, pudov, žiarlivosti či strachu. História ukázala, že mimoriadny hudobný a filozofický obsah týchto diel stále oslovuje publikum svojou vitalitou, tematickou aktuálnosťou a strhujúcou hudbou. Napriek prognózam o krátkodobej módnosti diel dnes veristické diela patria k najnavštevovanejším naprieč veľkými i malými opernými scénami. Nenadarmo, veď okrem hudby, ktorá poslucháča vtiahne do svojej emócie, sa pred očami diváka odohrávajú príbehy, ktoré môžu byť životom kohokoľvek z nás: Hoci sa mladá a krásna Lola vydala, nemieni sa vzdať ani bývalého milenca. Tento ľúbostný vzťah robí hlavných aktérov šťastnými i nešťastnými zároveň. Do hry vstupuje tradícia a osud – Turridu za svoju lásku musí podľa dávneho zvyku zaplatiť jej manželovi vlastnou krvou. Príbeh založený na skutočných udalostiach poslúžil Pietrovi Mascagnimu ku skomponovaniu opery Sedliacka česť, ktorá mala hneď po premiére kolosálny úspech. Rovnaký nadšený ošiaľ zažil o dva roky neskôr aj Ruggero Leoncavallo premiérou svojej dvojaktovky Komedianti. Jej príbeh je v mnohom podobný Sedliackej cti: podstatou je tragédia starnúceho herca, ktorý sa krvavo pomstí svojej mladej nevernej žene i sokovi. Predlohou libreta sa stal opäť skutočný kriminálny prípad, o ktorom ako sudca rozhodoval jeho otec. Po prvý raz uviedla v jeden večer Sedliacku česť a Komediantov Metropolitná opera v New Yorku v roku 1893. Odvtedy tieto diela tvoria nerozlučnú dvojicu. Štátna opera na túto tradíciu nadväzuje už po štvrtý raz vo svojej histórii.

Slovenčina

Otello

Otello je brilantné dielo ranoromantickej talianskej opery z roku 1816, založené na francúzskej adaptácii rovnomennej Shakespearovej drámy. Keďže skladateľ Gioacchino Rossini ani libretista Francesco Beria di Salsa nikdy nevideli originálnu anglickú drámu, príbeh diela sa odvíja inak, ako ho alžbetínsky dramatik v skutočnosti napísal. Z Cypru sa prenášame do Benátok, viaceré postavy majú zmenený charakter i zástoj v príbehu, ktorý je pomerne schematický: dvaja tenoristi súperia o ruku primadony. Otello spočiatku nebol v najmä anglicky hovoriacom svete prijatý pozitívne – anglický básnik Lord Byron v roku 1818 dokonca napísal: Prenasledovali Otella až do opery a ukrižovali ho. Partitúra je skutočnou stávkou do lotérie – zožeňte šesť tenorov, soprán, mezzosoprán a bas. Napriek takýmto kritickým výrokom Otello zaznamenal slávu, a to dokonca svetovú. I sám Verdi pristupoval o niekoľko desaťročí neskôr pri komponovaní vlastného Otella (premiéra v roku 1887) k tejto práci s veľkým rešpektom, lebo si uvedomoval, že jeho dielo bude s Rossinim kriticky porovnávané. Fakt, že Verdiho Otello napokon prešiel sitom času úspešnejšie, nič nemení na tom, že Rossiniho Otello predstavuje významný medzník vo vývoji hudobnej drámy 19. storočia. Patrí zároveň ku kľúčovým dielam, vďaka ktorým sa začala v 2. polovici 20. storočia tzv. rossiniovská renesancia, teda znovuobjavovanie neznámych diel tohto veľkého skladateľa. Tá pretrváva v podstate dodnes a aj Štátna opera sa k nej pripája inscenovaním tohto skvostného diela svetovej opernej literatúry.

Inscenácia Štátnej opery z roku 2019 je na Slovensku historicky prvou. Dielo bolo uvedené ako titul exkluzívnych speváckych kvalít jeho interpretov, ktoré vysoko vyzdvihla aj odborná kritika. Čínsky tenorista Zi Zhao-Guo a mladá slovenská sopranistka Mariana Hochelová podávajú v extrémne náročných vokálnych partoch svoje životné výkony. Dielo hudobne naštudoval a diriguje Marián Vach, réžiu pripravila Andrea Hlinková, kostýmy Boris Hanečka, scénau Miriam Struhárová.

Slovenčina

La Gioconda

La Gioconda je dielom, ktoré tvorí akýsi most medzi verdiovským romantizmom a nastupujúcim verizmom a svojím veľkým baletným vstupom odkazuje aj na tradíciu francúzskej opery. Rozhodne však nie je sentimentálnou selankou, aké sa v čase jej vzniku (1876) ešte komponovali – je realistickou drámou, ktorá sprítomňuje pohnuté osudy jej aktérov natoľko vierohodne, že by mohla byť pokojne obrazom súčasnej spoločnosti. Renesančné Benátky pritom pod veselým karnevalovým zovňajškom ukrývajú intrigy, spleť neprelomiteľnej moci úradov, tajnej polície, špiónov a štátnej inkvizície. Je to zábava v strachu, smiech cez slzy. Na pozadí takejto spoločenskej situácie sa odohrávajú spletité osudy hlavných postáv milostného trojuholníka –  Giocondy, Laury a Enza, doplneného o zloducha Barnabu. 

Slovenčina

AIDA

Operná dráma o láske, ktorú zmarí nepriateľstvo dvoch národov - Etiópanov a Egypťanov.

Aida patrí k vrcholným dielam Giuseppe Verdiho. Je to dielo zrelého majstra, ktorý v dobe jeho komponovania mal pevnú pozíciu na talianskej opernej scéne. Aidou sa začína jeho posledné skladateľské obdobie – po nej napíše už len dve opery podľa Shakespeara: Otella a FalstaffaAide venoval skladateľ veľkú pozornosť – študoval literatúru o Egypte a napokon sa do tejto krajiny aj sám vybral a vo svojej hudobnej reči sa pokúsil o napodobnenie jeho koloritu. Ide o operu o vzťahu jedného muža k dvom ženám, ale tiež o nepriateľstve dvoch národov – Etiópanov a Egypťanov. Je aj o emotívnom ženskom svete, v ktorom sa musí žena rozhodnúť medzi láskou k mužovi z národa utláčateľov a vernosťou svojej vlasti. Opera je uvádzaná v talianskom origináli s českými titulkami.

Slovenčina

La Traviata

Opera na námet svetoznámeho románu A. Dumasa Dáma s kaméliami. La traviata (voľne zblúdilástratenátá, ktorá zišla z cesty) patrí k najznámejším dielam talianskeho operného velikána Giuseppe Verdiho (1813 – 1901). Dielo vzniklo na libreto Francesca Mariu Piaveho, ktorý sa inšpiroval známym dielom Alexandra Dumasa ml. (1824 – 1895) Dáma s kaméliami. Predlohou románu a opery bola skutočná osoba, slávna parížska kurtizána Marie Duplessisová. Jej meno bolo v románe zmenené na Marguerite Gautiera v opere na Violetta Valéry. Skladateľ bol Dámou s kaméliami nadšený. Príbeh aj miesto, kde sa odohrával mu boli blízke – koniec koncov, v niečom pripomínal jeho vlastný život: „nelegálny“ vzťah udržiaval s blízkou priateľkou a interpretkou svojich raných diel sopranistkou Giuseppinou Strepponiovou od roku 1847 až do jej smrti. Premiéra opery sa konala v Benátkach v divadle La Fenice 6. marca 1853 a bola fiaskom. Divácky úplne prepadla – zrejme aj z toho dôvodu, že hlavnú postavu stvárňovala kurtizána, ktorá mala vzbudzovať sympatie a súcit. Nikto, ani sám Verdi v tom čase zrejme neveril, že sa zrodil jeden z najväčších evergreenov opernej literatúry. To potvrdilo až ďalšie naštudovanie v roku 1854. Po Trubadúrovi a Rigolettovi sa La Traviata stala posledným z trojice výrazných Verdiho diel päťdesiatych rokov 19. storočia. Romantická opera s tragickým zakončením je nádherne vyrozprávaným príbehom lásky – dodnes oslovuje divákov na celom svete. Štátna opera sa k tomuto dielu opäť vracia v hudobnom naštudovaní Lorenza Tazzieriho a réžii Dany Dinkovej.

Slovenčina

Aleko, Iolanta

Sergej Rachmaninov: Aleko. Opera v 1 dejstve v ruskom jazyku.
Libreto: Vladimír Nemirovič-Dančenko na základe poémy Alexandra S. Puškina
Jednodejstvová opera o vášnivej láske a žiarlivosti medzi Alekom a krásnou cigánkou.

Opera Aleko vznikla v roku 1892 na motívy poémy Cigáni od Alexandra Sergejeviča Puškina. Táto jednodejstvová opera sa zrodila ako absolventská práca 19-ročného Rachmaninovova pre moskovské konzervatórium. Dielo získalo zlatú medailu za najlepšiu prácu roka. Rovnako, ako ďalšie dve Rachmaninovove opery, sa Aleko snaží nájsť svoj vlastný kompozičný jazyk. Príbeh Aleka je o vášnivej láske vyhnanca Aleka ku krásnej Cigánke Zemfire. Aleko, ktorý našiel domov medzi Cigánmi, si získal lásku Zemfiry, no nedokázal si ju udržať. Zo žiarlivosti potom zabil jej milenca i ju samu. Cigáni ho vylúčili zo svojej komunity a Aleko ostal sám, opustený všetkými.

Pjotr Iljič Čajkovskij: Iolanta. Lyrická opera v 1 dejstve v ruskom jazyku.
Libreto: Modest Iljič Čajkovskij
Lyrická opera v 1 dejstve o nevidiacej princeznej Iolante a silnej vôli, ktorá ju uzdraví.

Opera Iolanta je posledné operné dielo svetoznámeho ruského skladateľa z roku 1892. Libreto tohto jednodejstvového diela vzniklo podľa divadelnej hry Dcéra kráľa Reného od dánskeho básnika Henrika Hertza, pričom príbeh je založený na skutočných udalostiach. Princezná Jolanda Lotrinská (1428 – 1483) bola dcérou kráľa Reného I. z Anjou a Izabely Lotrinskej. Ústredným dejovým motívom príbehu je princezninu slepota, no žiadne historické pramene nedokladajú – operná Iolanta dostala rýdzo romantický ráz: mladé dievča je od narodenia slepé, no o svojom hendikepe nevie. Žije v záhrade obohnanej múrom, aby sa nedozvedelo o svetle či farbách sveta. Raz však do záhrady vkročí rytier Vaudémont, ktorý sa do princeznej zamiluje a  vzbudí v nej túžbu vidieť. K tomuto príbehu so šťastným koncom Čajkovskij skomponoval nádhernú symfonicky ladenú hudbu.

Slovenčina

Don Pasquale

Svetoznáma ľahká belcantová komédia, ktorá je zárukou dobrej zábavy. Opera Don Pasquale obsahuje tradičné zápletky diel z obdobia svojho vzniku (premiéra v roku1843) – nachádzame tu „incognito“ scény a je tu aj starý lakomec, ktorý chce pripraviť o dedičstvo svojho synovca. Prešibanému intrigánovi je protipólom bystré a najmä krásne dievča, ktoré rado číta. Skrátka, protivní starí mládenci a krásne mladé vdovy sú nevyčerpateľným zdrojom situačného humoru. Vtipné dvojdejstvové dielo v štýle známych opier talianskej hudby – Barbiera zo Sevilly alebo Nápoja lásky – poteší všetkých milovníkov dobrej opery buffy.

Slovenčina

Naši partneri