Requiem d mol (KV626) je posledné dielo W. A. Mozarta. Ide o zádušnú omšu pre sóla, zbor a orchester. Vznikla v roku 1791 a je jedným z najkultovejších skladateľových diel. Mozarta pri jeho komponovaní premohla infekčná choroba – po jeho smrti ho dokončil jeho žiak, skladateľ F. X. Süssmayr. Dielo vzniklo na objednávku grófa Franza von Wallsegga  bohatého šľachtica, ktorý si ho objednal na zádušnú bohoslužbu na pripomenutie prvého výročia smrti svojej mladej manželky Anny. Okolo vzniku Requiem vznikol mysteriózny príbeh o tom, že Mozart dostal objednávku na komponovanie v noci od tajomného posla, ktorý neprezradil identitu objednávateľa. Skladateľ údajne veril, že píše Requiem na svoj vlastný pohreb. Autorstvo tohto naratívu sa pripisuje Mozartovej vdove Constanze. Tieto tvrdenia sú dnes spoľahlivo odborníkmi vyvrátené, čo však nič to neuberá na monumentálnej kráse jedného z najsugestívnejších diel histórie klasickej hudby.