Štvordejstvová opera talianskeho verizmu Andrea Chénier patrí k vrcholom tvorby konca 19. storočia. Giordano vládol schopnosťou vytvoriť silnú dramatickú hudbu s intenzívnym citovým nábojom. Orchestrálna inštrumentácia hýri farbami a vokálne línie chytajú za srdce – aj preto toto dielo patrí k zlatému fondu svetovej opery, ku ktorému sa operné domy vracajú znovu a znovu. Libreto vytvorené L. Ilicom vzniklo bez literárnej predlohy, no je založené na živote reálnej historickej osobnosti francúzskeho básnika Andrého Chéniera. Práve prostredníctvom jeho pohnutého života sa diváci môžu preniesť do dynamickej doby Veľkej francúzskej revolúcie (1789). Témou opery je však viac ako politické udalosti tej doby, láska v čase spoločenských zmien: krehký a nepraktický básnik stojí uprostred drásavej revolučnej reality a napokon jej podľahne. Základom opery je teda kontrast: lyrická láska uprostred revolučného besnenia, lyrické kantilény Chéniera a Maddaleny sú v protiklade k vypätým ansámblovým scénam. Podstatou opery sú však ľahko zapamätateľné melódie a silný emotívny zážitok z hudby.
