Baletná zložka Spevohry J.G. Tajovského bola založená s cieľom interpretovať najmä tanečné vstupy v operných, operetných a muzikálových produkciách. Niekedy to boli veľmi náročné a efektné scény, napríklad scéna Valpurginej noci v Gounodovej opere Faust a Margaréta. Okrem toho, málopočetné baletné teleso malo ambíciu naštudovať raz za čas samostatné celovečerné predstavenie. Balet od čias svojho založenia (1959) až po súčasnosť pod vedením viacerých choreografov inscenoval vyše 50 vlastných celovečerných predstavení.
V prvých rokoch pôsobenia Spevohry J. G. Tajovského bol najvýraznejším choreografom František O. Bernatík, ktorý realizoval napríklad Obrázky z výstavy na hudbu M. P. Musorgského, Keď srdiečko pobolieva na hudbu Jána Cikkera, Bachčisarajskú fontánu od B. V. Asafjeva, Z rozprávky do rozprávky od O. Nedbala atď. Ďalší výrazný choreograf B. Čegan inscenoval napr. Korsakovovu Šeherezádu, Karneval na hudbu Roberta Schumanna, Očenášov balet Vrchárska pieseň. Významnou mierou sa na formovaní a dobudovávaní baletu podieľal niekoľko rokov Jozef Zajko. Spomeňme aspoň jeho Straussiádu, Ščedrinovu - Bizetovu Carmen, Štraussov Ples kadetov a i.
Po rokoch stagnácie došlo ku kvalitatívnemu i kvantitatívnemu vzostupu tohto telesa v sezónach 1994/1995 až 1998/1999, pod vedením Zuzany Hájkovej v inscenáciách Okno dotykov, Sattó, Zakázané miesta, O trpaslíkovi Nosáľkovi, ale najmä od roku 2000 pod vedením novej umeleckej šéfky Dany Dinkovej (Krvavá svadba, Ferdo Mravec, Gypsy roots-čili-cigánske korenie, Luskáčik, Biele peklo, Veselá vdova).
V súčasnosti je umeleckým šéfom baletu Jozef Dolinský, pod ktorého vedením nadobúda baletný súbor nový rozmer i nový repertoár. Počas svojho pôsobenia v Štátnej opere vytvoril réžiu i choreografiu k dielam Snehulienka a 7 pretekárov, Macbeth, Vták ohnivák a Petruška či Chrám Matky Božej v Paríži.